Varíme s Medveďom - Ako chutí Turecko

Autor: Roman Daniel Baranek | 25.9.2011 o 12:00 | (upravené 25.9.2011 o 13:50) Karma článku: 14,74 | Prečítané:  5150x

Turecko je krajina, o ktorej neviem takmer nič. Hanbím sa za to, ale je to tak. Jediné čo sa mi s Tureckom spája je pár informácii z dejepisu, v ktorých sa hovorí o tom, ako nás turci napadli voľakedy dávno v stredoveku. No a to je žalostne málo na to, aby sa človek pripravil na návštevu najvýchodnejšej krajiny Európy. Vlastne mi napadá ešte pár slov našich politikov o tom, že Turecko v EÚ nechceme a že nechceme ich mešity a minarety. Ale kto by už pre Boha veril politikom a ešte aj ich výroky ťahal do článku o tureckej kuchyni. A na tú som bol naozaj zvedavý a tešil som sa na ňu. Turecko je predsa len jedna z krajín stredozemného mora, ktorých kuchyne sú rad radom úžasné, plné voňavých korení a zeleniny.

A presne tak chutí aj Turecko. Chutí po voňavej zelenine, šťavnatej, sladkej, dozretej v zemi a na slnku.  Celú sériu toho čo sa nám v Turecku podarilo ochutnať, som musel začať obrázkom miestneho zelovocu. Veď vidíte, že neobsahuje nič mimoriadne ani neobvyklé, čo by sme dobre nepoznali. Len tie vône a chute sme my, čo sme odkázaní na kupované plody dávno zabudli.

001.JPG

Nahradili sme ich na diaľky prevážaným tovarom, ktorý dozrieva v čudnom plyne. A najsmutnejšie je, že tento tovar sa pomaly tlačí aj na trhy a tržnice. Ale poďme radšej ďalej. Na ochutnanie Turecka sme mali len týždeň a tak sme sa zhurta pustili do toho. Lenže niektoré veci nepustia a nedá sa povedať: "Nedám si. Musím si dať niečo iné, aby sme mali na ukážku čo najviac druhov jedla"

002.JPG

Paradajky! Ach tie paradajky! Stal som sa na nich závislý. Karmínovo červené a plné úžasnej šťavy. Jedol som ich stále, ku všetkému a pri každej príležitosti. Teraz na tvrdej odvykačke spomínam a slintám spolu s vami.

Na obrázku je typický slaný syr. Poznáme ho z Bulharka ako Syrenje, alebo z Grécka ako Fetu. Tento bol ale jemnejší a akoby mastnejší. Niektorí tvrdili, že je z kozieho mlieka, ale Macko protestoval. On kozí syr totiž priam neznáša a tohoto sa nevedel dojesť.

003.JPG

Koláč plnený slaným syrom tiež nájdete pozdĺž celého európskeho pobrežia Stredozemného mora. V tomto bol navyše ešte kôpor a určite ho vyskúšame.

004.JPG

Ani neviem prečo nás to nikdy nenapadlo. Použiť slaný syr na výrobu pomazánky. V našej kuchyni ho používame od detstva a nikdy mi nenapadlo vyšľahať ho s maslom. Jednoduché a neuveriteľne chutné. Najmä s tými paradajkami.

005.JPG

Zelenina sa na jeden týždeň stála hlavnou súčasťou nášho jedálnička. Na tanieri je výber z predjedál. Dusená okra vpravo, pečené kápie v oleji a octe doplnené vlašskými orechmi a hore tradičný Hommus.

006.JPG

Ale toto je predjedlo, ktoré som si musel dať vždy keď som na neho natrafil a pokojne znova aj ako prílohu k hlavnému jedlu. Pečený baklažán s paradajkami a paprikami okorenený jednoducho len Rímskym kmínom a celými strúčikmi cesnaku. Och môj Bože.

007.JPG

No a teraz si predstavte, že vezmete tie úžasné paradajky a uvaríte z nich polievku. Keď ju varím doma a musím pridať trochu cukru, aby som znížil kyslosť paradajok. V tejto bolo naopak pomerne veľa citrónovej šťavy.

Väčšina polievok bola v konzistencii krémovej polievky, ktorú dopĺňali celkom zaujímavé vložky. Kuracie mäso, na jemno nastrúhaná zelenina, šošovica.. Polievka skoro vždy obsahovala citrónovú šťavu.

Najzaujímavejšia bola ale tá najjednoduchšia. Mlieko a zemiaky rozmixované na hladký krém doplnené poriadnym množstvom citrónovej šťavy a pre mňa neidentifikovateľného korenia. Som pripravený pokúsiť sa o rekonštrukciu.

008.JPG

Každý, kto tento blog číta pravidelne vie, že sme veľký propagátori balkánskej, najmä však bulharskej kuchyne. Bulharsko bolo päťsto rokov pod nadvládou Turecka a pri študovaní ponúk hlavných jedál sme si to uvedomili naplno. Bulharská kuchyňa je s tou Tureckou pevne spätá.

Plnená pečená paprika. Jedno z Mackových najobľúbenejších jedál. Tu na blogu ju nájdete niekoľko krát.

009.JPG

A bulharská, totiž čo to trepem, turecká fazuľa, grilované mäso a niečo, čo úplne presne pripomína grécke tza tziky. Mimochodom turecký jogurt stojí za hriech podobne ako ten grécky.

010.JPG

Práve táto fazuľa je zase jedno z mojich najobľúbenejších jedál. Takže znova tu v kombinácii s pečeným mäsom a pečeným baklažánom. Poliate tureckým jogurtom... Prečo sme sa mi odtiaľ vlastne vrátili?

011.JPG

Ryža, bulgur, kus kus a drobné cestoviny boli najčastejšie prílohy k hlavnému jedlu. Nikdy však neboli len tak čisté, ako ich pripravujeme u nás. Doplnené korením, zeleninou, strukovinami a niekedy dokonca pomiešané spolu do jedinej prílohy. Vynikajúce a veľmi inšpiratívne.

Zapekané kuracie mäso a cícer s paradajkami a paprikami.

013.JPG

Mäso dusené na zelenine a absolútne úžasný špenát (alebo mangold). Bez smotany za to výborne okorenený.

014.JPG

No a klasika, ktorú poznáme z každej kebabérie. Teľací kebab, ryža a na jemno nasekaná zelenina preliata tureckým jogurtom.

015.JPG

Ryby boli pripravené podobne ako to poznáme u nás. Vyprážané, dusené so zeleninou, alebo len jednoducho celé pečené na masle. Ako príloha sú tu zapekané mini baklažány plnené paradajkovou zmesou. Tomu sa nedalo odolať.

016.JPG

Turecké dezerty sú veľmi sladké, preliate navyše ešte veľmi sladkým cukrovo medovým sirupom. Hoci baklavu milujem, mojím favoritom sa stali tieto hrudky, pripravené so sušeného ovocia, orechov, kakaa a medu, poliate čokoládovou omáčkou.

017.JPG

Rôzne typy bakláv, domácich chálv, revane a šakarpere preliate sladkým sirupom pre nás tiež neboli žiadnou novinkou. Veľmi dobre ich poznáme z bulharskej kuchyne. Zaujímavý dezert boli kyslé jabĺčka varené v sladkom sirupe. To určite skúsime.

018.JPG

Na záver malý bonus, ktorý pre nás každý deň pripravil náš hotel. Poobedňajší snack, ktorý vo väčšine hotelov boli hranolky a hamburgre (tak to by sme pokojne vynechali, pretože jedla bolo tak či tak dosť) nahradili v našom hoteli prípravou čerstvých plnených tureckých placiek (tak to sme teda vynechať nemohli)

Jednoduché cesto z múky, vody, oleja a soli teta rozvaľkala na papierovo tenkú placku. Naplnila ju do polovice plnkou.

019.JPG

Preklopila, prstami popritláčala.

020.JPG

A na tejto liatinovej platni nasucho opiekla z oboch strán.

021.JPG

Hotovú potriela ešte olivovým olejom, stočila a nech sa páči.

Ako plnku použila napríklad: slaný syr s kôprom, dusenú kapustu červenou paprikou a kmínom, dusenú cibuľu s petržlenovou vňaťou, špenát... Plnka bola každý deň iná a táto vynikajúca horúca chrumkavá placka bola zážitkom, ktorý sme ešte nikde okrem Turecka nezažili.

022.JPG

Niektoré recepty sa určite budem snažiť tu na blogu skúsiť. Inšpirácia bola obrovská a ja sám sa na tieto pokusy veľmi teším a verím, že aj vy.

Tak dobrú chuť!

PS: Nakoniec som videl aj tie mešity aj minarety. Z diaľky aj z blízka. A vôbec neboli až také strašidelné.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?