Pochod za život, alebo keď je 70.000 priveľa a zároveň primálo

Autor: Roman Daniel Baranek | 7.10.2013 o 13:00 | Karma článku: 12,59 | Prečítané:  2734x

Udalosti posledných týždňov boli dosť búrlivé a žiaľ opäť prispeli k ďalšej polarizácii spoločnosti, čo ma neteší. Zároveň sa mi akoby lepšie vyjasnili niektoré skutočnosti a na viac vecí sa pozerám v konkrétnejších aspektoch. S odstupom dní pozvoľna prichádzajú ďalšie signály, ktoré akoby chceli dať Pochodu za život iné civilnejšie dôvody. Ozývajú sa hlasy, ktoré tvdia, že tí ktorí nesúhlasia s prolife agendou nepochopili, prečo išlo do košických ulíc toľko ľudí a zároveň nepochopili úmysly organizátorov prolife pochodu. Čím ďalej, tým častejšie vnímam názory, že viacerí kritici tento pochod znevažujú...

Najmä tí, ktorí pochod skutočne absolvovali, popisujú jeho atmosféru, perfektnú organizovanosť a úžasnú jednotu myslí a pocitov. Tým príde zaťažko akceptovať názory odporcov, ktorí tvrdia, že pochod bol zmanipulovaný a že príčiny, pre ktoré sa konal vykonštruované. Demonštrácia takého obrovského počtu ľudí proti interrupciám v situácií, keď v posledných rokoch ich počet klesol štvornásobne, javí sa ako dosť nepochopiteľná a za ochranu rodiny proti LGBTI ľuďom, ktorých sú 4% populácie v situácii, keď sa bezmála polovica manželstiev rozvádza, javí sa ako dosť za vlasy pritiahnutá. Pričom je len ťažko možno poprieť skutočnosť , že na Slovensku sa dejú mimoriadne závažné kauzy, ktoré ako keby nikomu nestáli za to, aby pre ne išiel do ulíc a ktoré pritom významne ovplyvňujú budúcnosť nás všetkých.

Musím sa priznať, že keď som sa dozvedel, že na pochode sa zúčastnilo okolo 70 000 ľudí, bol som v šoku z obrovského počtu ľudí. V mysli sa mi vynárali udalosti, ktoré mu predchádzali, spôsob akým bol propagovaný a mnohými ďalšími interpretovaný. Nech už si dnes hovorí kto chce a čo chce, memorandum pochodu bolo jednoznačné. Interrupcia je v zmysle neho zločin. Právo na život od momentu počatia až do smrti má byť jednoznačne zakotvené v zákonoch  a tradičnú rodinu je potrebné chrániť špeciálnymi zákonmi, ktoré by manželstvo jednoznačne a nemenne charakterizovali ako vzťah muža a ženy. Samozrejme nik trochu rozmýšľajúci nepochybuje, pred kým považuje za potrebné Konferencia biskupov Slovenska, prolife aktivisti a mnohí ďalší veriaci, ale aj konzervatívci  jednoznačnú a nemennú charakteristiku manželstva ochraňovať...

Z uvedeného jasne vyplýva aj ďalšie. Ženy, ktoré predčasne ukončia tehotenstvo, páchajú zločin, lekári, ktorí im v tom pomáhajú detto, tí ktorí chcú pozmeniť definíciu manželstva na status, ktorí by mohli uzavrieť aj osoby rovnakého pohlavia, sú rozvracači základných princípov či pilierov spoločnosti.

Takže si dnes môže ktokoľvek tvrdiť čokoľvek, tí ktorí pochod tak perfektne zorganizovali, investovali do neho čas a nemalé prostriedky, mali tieto zámery. Možno si to babička odniekiaľ z Hornej Maríkovej a množstvo ďalších účastníkov pochodu neuvedomilo dostatočne, ale pochodovali zato, že ženy, ktoré podstúpili a podstúpia interrupciu, páchajú ťažký zločin bez ohľadu na príčiny pre ktoré sa tak rozhodli a že 4% ľudí sú rozvracačmi CELEJ spoločnosti a snažia túto spoločnosť zničiť. A to ma nesmierne mrzí. Vadí mi, že také obrovské množstvo ľudí, ak si to aj priamo neuvedomilo, aspoň akceptuje tieto nevkusné a veľmi zhadzujúce praktiky. Akceptujú mobbing tých, ktorých dôvody prečo tak konajú, vlastne nechápu a úprimne ani nemám pocit, že by ich vôbec zaujímali.

Toto je teda dôvod, pre ktorý vnímam účasť na Pochode za život ako privysokú a prečo ju zároveň považujem za prinízku?

Som presvedčený, že veci sa dohnali do extrémov, ktoré nielen, že nie sú pravdivé, ale ani nepovedú ku konštruktívnemu výsledku. Čím ďalej tým viac nadobúdam dojem, že si mnohí myslia, že účel svätí prostriedky a teda považujú za správne, že ak označia ženu, ktorá podstúpi interrupciu vrahyňou, má to zároveň donútiť aj ďalšie ženy, aby interrupciu nepodstúpili a ešte toto označenie nazvú síce krutou, ale holou „pravdou"... Ja si naopak  myslím, že ak pre takýto biľag, čo len jedna jediná žena nepodstúpi interrupciu, je to totálne zlyhanie elementárnej ľudskosti ako voči tej žene, tak aj voči nechcenému dieťaťu.  Nechať si dieťa len zo strachu pred hanbou a pohŕdaním, rozhodne neprinesie nič dobré a na svet príde ďalší ubolený a traumatizovaný človiečik.

Celá situácia nie je zďaleka taká jednoduchá a jednoznačná. Podsúvať každému, kto je zástancom slobodnej voľby ženy, že je nepriateľ života, je poloha, do ktorej mnohí zástanci prolife ideológie veľmi radi stavajú aj tých, ktorí majú tie isté ciele a sú rovnakými zástancami života. Snažia sa len nemať na očiach klapky a rešpektujú aj slobodnú vôľu ženy. Pritom však sú ochotní urobiť všetko preto, aby si dieťa nechala a interrupciu považujú síce za posledné, ale pritom úplne legitímne rozhodnutie svojprávnej osoby. To stále neznamená, že súdny človek uznávajúci právo voľby nemôže byť zástancom života a nemôže vyjadriť podporu patričnej osvete a zasadzovať sa, aby k nežiaducim tehotenstvám dochádzalo čo najmenej. Pre mňa je to umelo vytvorená a umelo živená kauza, ktorá ľudí uráža a šíri nenávisť aj tam, kde by možno k rozumnému dohovoru stačilo len trochu dobrej vôle.

Samozrejme pokojne mi môžete v diskusiách vyhadzovať na oči, ako si vlastne dovoľujem vyjadrovať sa k takejto téme a pritom sám deti nemám. To je ostatne najjednoduchšie spôsob, ako sa snažiť niekoho myšlienky zhodiť,  urobiť z neho nekompetentného. Ja si však na druhej strane myslím, že na vec sa dá pozerať aj očami tých, ktorí majú viac než dosť skúseností s ponižovaním ľudskej dôstojnosti a vyčleňovaním LGBTI ľudí z tejto spoločnosti ako nežiaducich obzvlášť, keď majú ešte aj nejaké požiadavky. Lebo presne toho sa prolife aktivisti dopúšťajú na ženách, ktoré podstúpili, či sa chystajú podstúpiť umelé prerušenie tehotenstva.

A to je dôvod, prečo popri obrovskej účasti más ľudí, považujem účasť na Pochode za život za prinízku. Je to preto, lebo pochod za život nepochodoval za život pre všetkých platných občanov tejto republiky. Na pochode chýbali ženy, ktoré podstúpili interrupciu a samozrejme aj tie, ktoré si myslia, že by mali mať právo voľby. Mohli ľudom rozprávať svoje životné príbehy bez toho, aby z nich niekto bez rozmyslu a bez akejkoľvek snahy pochopiť, robil vrahyne. Mohli pritom motivovať ďalšie ženy svojimi životnými skúsenosťami a aj chybami, ktoré urobili tak, aby sa iné týmto chybám vyhli. Rozprávali by možno o tom, čo by sme mali všetci urobiť, aby boli mladí ľudia viac a lepšie dovzdelaní v otázkach nežiadúceho tehotenstva a aby svoje činy lepšie zvažovali a hlavne si seba ďaleko viac vážili a do intímneho života išli pripravenejší a vyzretejší. Aby na svet prichádzalo čo najmenej nechcených detí a robilo sa to najnevyhnutnejšie minimum interrupcii súvisiacich hlavne so zdravotným stavom matky či dieťaťa, prípadne riešiacich prípady hrubého násilia spáchaného na ženách. Áno, sú to idealisticky znejúce reči, ale som presvedčený, že mnohí proste nedostali ani len tú symbolickú šancu. A pritom ktovie?  Možno by sa pár odvážnych žien našlo...

Na pochode aspoň symbolicky chýbali aj tí, ktorí chcú žiť slušným životom byť nezapadajú do najtypickejšieho modelu partnerstva  muž - žena. Narodili sa proste iní. Milujú osoby rovnakého pohlavia a svoje zameranie si nevybrali. Stále medzi nimi pozvoľna pribúda trvalejších partnerských vzťahov, čím ďalej tým viac dvojíc žijú typickým partnerským životom bez promiskuity a na základe lásky a vzájomnej tolerancie.  Chýbali tam, aby ľuďom porozprávali o tom, že oni nijakým spôsobom nechcú dehonestovať inštitút manželstva a rozhodne ani nechcú rozvrátiť túto spoločnosť. Chcú len dôstojný život s podporou štátu aj ľudí. Aby proklamovaná dôstojnosť pre každú ľudskú bytosť v memorande pochodu nebola len pre tých, ktorí zdieľajú ideológiu cirkvi a tých, ktorí jednoducho nechcú pripustiť, že aj homosexuálni občania, ktorí stáročia žili na okraji spoločnosti, majú svoje potreby a tie sú práve preto pre nich tak dôležité. Niečo čo je pre iného prirodzené ako dýchanie, môže mať pre iného nesmierny význam. Chýbali tam, aby ľuďom povedali, že inštitút manželstva v čase, keď sa dobrá polovica ľudí rozvádza, nemôže dostať väčšiu podporu, ako keď oň usilujú tí, ktorým je celé stáročia odopieraný a že tie hrubé nezmysly v súvislosti s juvenilnou justíciou a údajnou snahou homolobby kradnúť deti, sú vrcholom nevkusu a klamstiev tých, ktorí si na týrané, zanedbané či nechcené deti spomenú možno len v súvislosti s LGBTI občanmi.

Takže takto to vidím ja, vážení a milí. Prosím vás o slušnú diskusiu so vzájomným rešpektom, nech už máte názor či postoj akýkoľvek.

 

Roman Dulgerov

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?