Slušný občan - statočný občan Adriana Marta

Autor: Roman Daniel Baranek | 26.9.2016 o 10:00 | Karma článku: 8,93 | Prečítané:  1133x

Ahoj Adriana Marta. Ešte z čias blogovania tu na Sme viem, že temer celá politika blogov sa viac menej točí okolo blogerov. Oni sú tí, ktorí idú s kožou na trh, oni sú tí takpovediac na rane. 

Na nich sa vysypú reakcie diskutérov viac či menej vydarené, viac či menej k veci, viac či menej podporné či prajné...

A možno práve preto si nie vždy a naplno uvedomujeme, čím by sme my blogeri boli, keby nebolo práve zmienených diskutérov. Veď kto by posúval naše písanie ďalej, kto by dával našim slovám význam a silu mienkotvorneho média. Kto by šíril to dobré, ale aj to zlé, veď jedno bez druhého nemôže existovať...

Preto som sa dnes po dlhej odmlke rozhodol napísať pár slov o tebe Adriana  Marta. O tebe, mimoriadnemu diskutérovi na pôde blogu Sme. Tvoj diskusný nick slusnyobcan bol vždy pre mňa zárukou čestnosti, férovosti, ale aj nekompromisnosti s akou si sa vrhla do diskusie s energiou nevídanou vždy vtedy, keď bolo potrebné zastať sa slabších, obhájiť tých v menšine, obrániť tých, ktorí zvyčajne nie sú súčasťou davu. Tých, ktorí niečím vyčnievajú a okolie im to často dá pocítiť.

Tvoja podpora mňa a Danka bola natoľko inšpirujúca, že bývali chvíle, keď som v diskusii vyslovene čakal kedy sa objavíš.  Najmä vtedy, keď bolo tých nepriateľských reakcií akosi priveľa a keď ma už snahy diskutujúcich zasiahnuť nás na najcitlivejšom mieste, privádzali k pocitom márnosti ba nezmyselnosti toho čo robíme. A to či už sa to týkalo článku s osobným svedectvom o prežitom, diskusie pod článkom iného autora, alebo hoc len receptu, ktorý mal slúžiť k pobaveniu všetkých a nie len tých, ktorí sa rozhodli pobaviť sa na účet toho, kto si dal tú námahu, aby recept pre blog pripravil.

Tak som zatúžil spoznať ťa. Napísali sme si súkromne, vymenili si telefóny a nakoniec sme sa stretli ja, ty a Danko v Bratislave. Keď som ťa Adriana Marta videl prvýkrát, bol som nesmierne prekvapený. Drobné žieňa, trochu zhrbené, nesmelo pôsobiaca osôbka o ktorej by som v živote nepovedal, že dokáže tak razantne a smelo popreháňať diskutérov, ak má pocit, že nikto ubližuje tým JEJ akoby deťom, stavia sa proti jej hodnotám tolerancie a princípom hájiť slabších. Ostatne tvoj židovský pôvod ťa k tejto úlohe predurčoval.

Tak sa vyvinulo naše z veľkej miery virtuálne priateľstvo, veď osobne sme sa stretli vlastne len trikrát. Naposledy to bolo minulý rok v októbri v nemocnici na Heidukovej. Odvtedy sme si už len písali a telefonovali. Aj v tej nemocnici si ma prekvapila. Dva dni po veľmi ťažkej operácii, keď ti zobrali prakticky celý žalúdok... No nevedieť to, myslel by som si, že si snáď vymýšľaš. Čulo sa pohybujúca po chodbe, nadávajúca na jedlo, opisujúca svoje extempore so sestrou, ktorej si chcela dať ochutnať tú strašnú tekutinu, ktorú nazvali polievkou a ktorú ti doniesli ako prvé jedlo po operácii.

A tvoje plány jednoduché a jasné. ‚Môj syn sa v januári žení, dovtedy musím byť v poriadku.‘ A tak sa aj stalo. Po sériách chemoterapií sme len obdivovali obrázky dámy v slušivom kostímčeku s peknými nohami na svadbe svojho syna. S ozajstnou materskou hrdosťou na jeho úspechy vo Veľkej Británii, kde sa popri inom venuje aj športu a trénuje volejbalistov.

Vlastne len v auguste tento rok som sa z telefonátu s tebou dozvedel, že s tvojim synom som sa vlastne zoznámil ďaleko skôr, ako s tebou. Bolo to pred dobrými dvanástimi rokmi, keď sme sa s Dankom čerstvo nasťahovali do nášho bytu v Devínskej novej Vsi. Jedného večera počujem klopanie na dvere. Vo dverách sympatický mladý muž, ktorý mi so stoickým pokojom oznámil, že sme ho vytopili. A veruže poriadne. Naša pračka stihla dvakrát po sebe vodu nabrať a vypustiť, kým som zistil, že hadica je na zemi pod vaňou... A v byte pod nami vody na 30 cm. Ja so šialeným výrazom som začal riešiť niečo v tom zmysle, že utekám hore po handry a vedro a ideme sušiť, keď mi on opäť s pokojom povedal, že netreba, že on sa o všetko postará. Ponúkal som náhradu škody a opäť som nepochodil. A áno, bol to tvoj syn, Marta, ktorý dodnes vlastní byt priamo pod nami, akurát že dnes ho už prenajíma. Mal v sebe veľa pokoja a veľkomyseľnosti  svojej matky...

Naposledy sme spolu hovorili pred dvomi týždňami. Ešte vždy nezlomená, ale už unavená z neustále sa opakujúcich sérií chemoterapií a operácií, nových nádejí a pádov do choroby.

Tak veru Adriana Marta. Jedno meno z rodného listu a to druhé birmovné. Čudovala si sa, prečo ťa oslovujem oboma? Lebo je to pekné.

Tak nech ti je tam dobre Adriana Marta. K prívlastku slušný občan si si pre mňa naveky vyslúžila aj ďalší prívlastok. Statočný občan. O ľudí ako ty sa nebojím. Ty sa tam kdesi vo Všehomíre určite nestratíš. Verím, že sa ešte stretneme.

Roman Dulgerov

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?