nedeľná chvíľka poézie - trochu inak Mám osobný vzťah k slovenskému hip hopu. Slovenskí hiphoperi ma rozosmievajú. Smejem sa hlasno ako Raťafák Plachta. Hrajú skvelú, dobre platenú komédiu o tom kto sú a odkiaľ pochádzajú. Napríklad také ghetto v Petržalke je blábol hodný kandidatúry do politických špičiek národa. Petržalka je snáď najzelenšie sídlisko. Veľké zatrávnené plochy plné stromov a lavičiek vždy dokonale pokosené. Pod domami na predzáhradkách kvety a zlatý dážď. Služby dokonale zabezpečené. Možno sa na svojich prvých CD ešte pokúsili priniesť výpoveď. Možno ešte premýšľali nad hudbou a aranžmán svojich skladieb. Ale... Ale koleso biznisu je nezastaveteľné. Potrebuje stále viac a viac. Treba staviť na istotu, to je predsa jasné. A hlavne nech je to rýchlo. Áno, termíny nepustia. A tak slovenský hiphop je poväčšinou len zmes drzostí a lascívností, plný oplzlostí. Schválne nepíšem nadávok, lebo tie majú v práci so slovom svoje miesto. Som presvedčený, že hip hop je hudba skutočnej ulice, keď ho vezmú do ruky strednoprúde festivaly, právne vzdelaní manažéri, mainstreemové rádiá, je to jeho smrť. Všimli ste si niekedy Eminema? Tak to skúste. Chlapec z