Leto moje medvedie

Autor: Roman Daniel Baranek | 20.7.2007 o 22:30 | Karma článku: 10,28 | Prečítané:  3118x

Dnes v práci poviem 'dovidenia' veľmi skoro. Posledná vec, ktorú ešte urobím je rýchly obed. A potom už len vypnem počítač a nezastavím sa až pokiaľ nestojím až po krk v chladivej jazernej vode. Leto.

Moje telo je nadľahčované silou, ktorá sa rovná tiaži kvapaliny, ktorú samé vytlačilo. A je to teda parádna sila. Mozog sa zrazu nemusí starať o postavenie všetkých končatín voči sebe, ani voči zemskej tiaži a užíva si to jedinečné nadľahčovanie. Všetko čo v prehriatej kancelárii pripomínalo peklo sa zmenilo a hrá do karát okamihu... Zavriem oči. Mozog zbavený starostlivosti o masu môjho tela sa z hlbokým 'aaaaach' uvoľní a chvíľu len tak existuje. Načúva zvukom.

Krik detí plný radostí okamžiku a hier a starostlivé matky v tvare gréckych amfor, ktoré z brehu sledujú adekvátnosť práve vzniknutej hry a vzdialenosť ratolestí od pevného brehu, ktorý predstavuje istotu.

- Andrej! Povedala som po pás!

Zvuky sa liahnu a prichádzajú, akoby ich niekto vypúšťal iba pre mňa. Zdá sa, že nemajú koniec. Zrazu sa v tej mäteži objaví jednoduchý okamžik ticha. Mozog sa ho zachytí... - Áno, toto chcem počuť. Najprv je ticho osamotené, len ako chyba v systéme zvukov, ale postrehnem ho stále častejšie a častejšie. Krátke okamihy ticha vybuchujú v mojej hlave svetlom a dávajú mi pocítiť chuť nekonečna.

Ticha je stále viac a viac. Mozog sa celkom uvoľní a ja cítim, ako sa ponáram pod vodu. Brada... ústa... nos... s ponorením uší si vychutnám okamih, keď sa zvuky zabalia, zaokrúhlia a pohltí ich voda. Ticho je vo mne.

Akosi som si pre samú prácu zabudol všimnúť, že je tu moja najobľúbenejšia časť roka. Leto. Zabalené v poriadne netradičnom až orientálnom papieri. Rekordné leto. Krása.

Vynorím sa. Priamo predo mnou sa hrajú traja súrodenci. Ich dedko orlím pohľadom sleduje z brehu ich hru. Najmladšie dievčatko poznačené dobou televízie začne kričať:

- Pilaňa, pilaňa.

Je skvelá herečka. Krik a útek pred piraňou je ako vystrihnutý z amerického hororu. Jej bratia sa pridávajú, kričia, spolu bežia v kruhu a bojujú s obávaným nepriateľom. Malá herečka vťahuje do hry aj dedka.

- Dedko!- Čaká na jeho pozornosť a potom, keď sa dedko pozrie, je to, ako keď režisér naštartuje slávnu herečku známym signálom, - Akcia!

- Dedko, pilaňa! PilaňaaaaaaAAAAA! Pomóc, - vyvaľuje oči, máva rukami... Je jednoducho dokonalá.

Dedko so stoickým pokojom strážneho anjela zahlási sám sebe popod fúz, - Veď...preto.

Najstarší brat, s potrebou vložiť do hry svoju časť príbehu, začne kričať. - Nie jedna, nie jedna! STO! Sto piraní!

Mladá herečka sa na okamih zastaví. Pokúša sa predstaviť spúšť sto rozzúrených piraní a v očiach sa jej zračí, že s týmto nápadom sa jednoducho nestotožní. Ruky vbok už jasne naznačujú, že najstarší brat si vypočuje svoje. Natiahne pravú ruku ako rímsky imperátor, aby skomentovala snaženie svojho brata a jediným slovom mu dá jasne na vedomie čo si o ňom myslí. Nekompromisne a jasne ho zhodnotí tým jediným slovom,

- Čuvamedán!

Dedko stráca pevnú pôdu pod nohami a jeho vážnu tvár schváti vlna smiechu.

Vychádzam z vody a 'Čuvamedán' ide rovno za mnou. Prilepený na mojom chrbte nedovolí mi zachovať dekórum a tak sa, kráčajúc medzi polonahými ľuďmi, nahlas smejem. Kupujem si studenú kofolu a langoš, ktorý je presolený a precesnakovaný. Hovorím si, že som dnes vypotil toľko soli, že je to vhodná náhrada. Ospravedlňujem ten langoš a zalejem ho ešte jednou kofolou. Leto. Krása.

Kráčam domou pomaly, len tak z nohy na nohu a vychutnávam si horúce slnko. Všade kde sa pozerám je mesto, ktoré sa vyzlieklo do leta. Na stanici si dám ešte jednu kofolu. Leto. Krása.



Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Cynická obluda

V poslednej chvíli

Toto pán Galko s partiou stihli doslova v nadstavenom čase. A od prvého marca nazad do Kauflandu.


Už ste čítali?