Medveď v člne - voda fuč

Autor: Roman Daniel Baranek | 1.8.2007 o 21:15 | Karma článku: 3,56 | Prečítané:  1418x

Prvý krát som o splave Hrona čítal minulý rok. Blogeri nadšene prinášali jeden report za druhým a opisovali to všetko tak farbisto a s takým nadšením, že sa mi o tom slávnom blogsplave Hrona 2006 dokonca aj snívalo. Tie haluze, ktoré v tom sne o blogeroch prebiehali, si radšej nechám pre seba. Veď dotknutí a dotknuté už všetko vedia osobne odo mňa a nakoniec to vôbec nie je dôležité. Dôležité je, že v mojej pohodlnej kancelárskej hlave začal vŕtať malý červíček. Že by som si aj ja vyskúšal na vlastnej koži ako to vyzerá na splave?

Najprv treba prerokovať celý tento nápad z Mackom. Na otázku, čo si myslí o tom, že by sme niekedy skúsili ísť na akciu 'Splavovanie Hronu' s blogermi, prejavil hneď na začiatku pomerne veľké nadšenie a tak bolo rozhodnuté. Na splave v roku 2007 budú aj lesné zvery medveďovité.

Bolo treba už len počkať, kedy sa začne s organizáciou. Prihlásiť dva ks medveďov. Odpovedať na otázku, či budeme chcieť na ohni varený kotlíkový guláš a grilovačku. No a môžete trikrát hádať. Akáže to asi tak bola odpoveď. Napísať, že potrebujeme požičať stan. Požičať si od kamošov spacáky. Kúpiť dve karimatky. Počkať. Zbaliť sa a vyraziť.

Keďže prácou živý je človek, vyrazil som na splav veľmi atypicky, rovno z práce v oblekových gatiach a košeli (aspoň kravatu som si v práci odložil) a tak som na Mlynčok dorazil oblečený ako riaditeľ.

Hneď po prvom zvítaní nám Evka ukázala, že miesto na stan máme hentam, vedľa toho modrého, kde je ten nerozložený. A tak sme sa ho jali skladať. Od začiatku mi bola podozrivá jeho veľkosť. Predstavoval som si, ako sa do tej miniatúry asi tak vlezú dvaja medvedi a zdalo sa mi, že maximálne tak po sediačky. Stan bol skoro hotový, keď nám smejúca sa Evka prezradila, že staviame celkom cudzí stan a že ten náš nadrozmerný, si máme ísť len vybrať do skladu. Tak ma potešilo, že nebudeme spať v tomto ministane, že som sa ani nijako nenas..., ze sme rozkladali celkom cudzí stan.

Náš nadrozmerný bol aj o hodne zložitejší a celkom súkromne si predstavujem, že sme pri ňom najprv vyzerali ako Pat a Mat. A že práve preto nás na začiatku nakopol Viki a ukázal čo ako a kde a nakoniec sa nám šťastne podarilo stan postaviť. Bol trochu surrealistický a trochu pripomínal operu v Sydney, ale stál a to bolo dôležité. Ja som sa konečne vyzliekol z oblekových nohavíc a začal som dovolenkovať.

Večer sa niesol v znamení vítania a hruškovice a samozrejme čapovaného piva, ktoré tu dosahovalo menej ako polovičnú cenu oproti priemeru v Bratislave. Spievalo sa a vtipkovalo a hruškovica ubúdala a promile pribúdali a jedlo sa grilované mäsko, mimoriadne výborné a nálada bola skvelá a smiech a spev a rehot a hulákanie bolo počuť tak do tretej do rána.

Za zmienku stojí ešte vtipný odchod medveďov do ich stanu. Macko sedí v už zavretom stane a nahlas premýšľa. - Tak v tomto ja v žiadnom prípade nezaspím, to teda v žiadnom prípade. Na čo si ľahne a okamžite začne píliť. Keďže som celkom zabudol na budík, jeho debilný zvuk ma zobudí o 5:20 (áno vtedy normálne vstávam) čo ma mierne povedané prekvapí a samozrejme zobudí to aj Macka.

- Čo sa deje?

- Nič budík. Pokojne spi ďalej. Je len päť hodín.

- No to je síce fajn, ale ja už teraz nezaspím. - A opäť sa opakuje scenár z noci a za dve sekundy Macko píli odušu.

Hádam by som sa mal dostať už aj k tomu splavovaniu. No musím vám povedať: "JE TO SUPER!" Ja mám všeobecne veľmi rád všetky činnosti, pri ktorých je voda a čím je tej vody viac, tým ich mám radšej. Takže napríklad také umývanie okien nemusím (málo vody), ale ukázalo sa, že rafting je pre mňa ako stvorený. Dokonca kapitán nášho člna - Schvarz perla - Viki Čára povedal, že neveril, že to držím v ruke prvý krát. (veslo) To je už vyznamenanie pre plavčíka, čo poviete.

Vody v Hrone bolo pomenej a prvý deň nás v člne sedelo sedem a jeden z toho patril k medveďovitým. Toto všetko spôsobilo, že sme často museli čln prenášať cez plytčiny a niekto veľmi vtipne poznamenal, že aha, hydrotreking.

Večer sme mali dokonca zahraničnú návštevu. Do kempu prišiel pozrieť Grzesek a priniesol poriadnu flašisko plnú slivovice. Natlačili sme sa parádnym gulášom a poniektorí aj tou slivovicou. Macko mal ešte malú prednášku o víne a someliérstve a tuším aj niečo o whisky a potom sme už zaľahli. Musím sa priznať, že sa objavila moja stará známa, ktorú som nemal už pekných pár rôčkov - svalovica. Neviem, či uveríte, ale bolo to celkom prijemné. Pripomenulo mi to totiž mladosť, keď som mal ako aktívny tanečník svalovicu skoro permanentne a úplne najhoršiu na začiatku sezóny.

Druhý deň sa splavovala spodnejšia časť Hrona, kde to s vodou bolo oveľa lepšie a čakalo nás aj pár krásnych perejí a celé to bolo oveľa náročnejšie a zároveň oveľa krajšie. V člne sme boli len štyria a mne sa to veľmi páčilo. Aj preto, lebo tam boli dve moje mimoriadne obľúbené blogerky a mimoriadne šikovný kapitán. Boli úseky, keď sme museli riadne zamakať a boli aj také, že sme si ľahli, nohy spustili do vody a spievali sme a bola pohoda.

"...chtěl sem to ráno
kdy s tebou sem snídal,
ti naposled říct, že už ti nezavolám..."

A jemný prúd Hrona nás unášal a točil ako na kolotoči a slniečko svietilo napriek tomu, že malo pršať a okolo mňa bolo zrazu znova to moje leto medvedie a bolo to super.

Celé som to prežil bez najmenšej úhony až po moment, keď sme sa už vlastne s vodou rozlúčili a ťahali sme rafty na súš. Na tráve mi podkĺzli nohy a milý medveď sa vytrieskal a vykĺbil si lakťový kĺb. Vďaka Heni však kĺb hneď skočil naspäť a všetko je v úplnom poriadku.

Takže od tohto víkendu mám nový obľúbený šport. Dúfam, že bude aj splav 2008 a že sa opäť raz medvede povezú v člnoch. A že tam bude zasa tá veľká kopa tých skvelých ľudí, ktorých stretnúť je pre mňa sviatkom. A že zostanú aj tí, čo museli odísť. A že prídu ďalší, aspoň tak milí a zábavní, ako boli tohoroční nováčikovia. :o)))) Ani vás nebudem všetkých menovať, veď nech o rok prídu všetci, čo sú zvedaví. Len že - ĎA KU JEM.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Cynická obluda

V poslednej chvíli

Toto pán Galko s partiou stihli doslova v nadstavenom čase. A od prvého marca nazad do Kauflandu.


Už ste čítali?