Tentokrát bez názvu

Autor: Roman Daniel Baranek | 30.12.2007 o 23:40 | Karma článku: 10,62 | Prečítané:  3081x

Vianoce 2007. Štedrý večer. Sedíme za stolom. Ja, môj brat Dušan a naša mama...

Náš štedrovečerný stôl vyzerá už niekoľko rokov podobne.

Starší brat Ivan je už mnohý rok so svojou rodinou, a tak sú na našom štedrovečernom stole štyri prestreté miesta.

Otec, matka, ja a moje dvojča Dušan. A od roku 2002 je otcovo miesto prázdne. Na otcovom tanieri je len jeho fotografia.

Od roku 2002 začína Štedrý večer rovnako. Mama sa modlí 'Otče náš...'

Jej modlitba je modlibou jednoduchej a pritom veľmi duchovnej a silnej ženy. Vždy na mňa nesmierne zapôsobí.

Modlí sa 'Otče náš...' vždy trikrát. Prvýkrát za nás živých, druhýkrát za mŕtveho otca a tretíkrát za mŕtvych príbuzdných. Keď príde k druhej časti modlitby, rozplače sa. Vždy. A mne je vždy ťažko.

Zlá chvíľa však pominie. Mama ukončí motlibu a začne natierať oblátky medom, rozdávať ich a vinšovať: "Nech ste takí silní, ako korenie, čo tu máme, takí zdraví ako tento cesnak, čo tu máme a takí dobrí, ako tento med."

A dnes v roku 2007 naša mama náš rodinný obrad zmenila. Vynechala modlitbu za mŕtveho otca a pomodlila sa 'len' za mŕtvych príbuzných. A už sa ani nerozplakala...

Milí naši.

Neviem, ako by som vám mohol dokázať, ako veľmi si obaja vážime vašu podporu a vašu láskavosť k nám.

Nech ste šťastní a blažení. Nech sa vám rok 2008 vydarí a nech sa všetky vaše rany, ktoré vám život priniesol, čo najskôr vyhoja.

Ďakujeme.

tenjeho

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Cynická obluda

V poslednej chvíli

Toto pán Galko s partiou stihli doslova v nadstavenom čase. A od prvého marca nazad do Kauflandu.


Už ste čítali?