Zima sa prezlieka

Autor: Roman Daniel Baranek | 31.1.2008 o 12:00 | Karma článku: 7,31 | Prečítané:  1984x

Možno sa zima dozvedela, že práve ona je časom tých najnoblesnejších plesov, najušľachtilejších bálov a najbláznivejších tancovačiek. Možno tak trochu závidela, že jej úlohou je byť stále len za nevestu. A možno ju to už nudilo, a tak sa začala prezliekať. Chvíľu je za daždivú jeseň, chvíľu za mladú jar, občas cez deň sa predvádza ako neskoré leto. Bláznivá zima na maškarnom plese. Každý deň môžeme hádať, za čo asi bude.

Keď ti ráno zazvoní budík, je všade ešte tma a ja sa hrám na malého. A presne tak ako som hovorieval mame - Ešte chvíľku, iba chvíľočku.

Smeješ sa mi a do práce odchádzaš sám. Ešte hodinu zostanem v posteli, už nespím, len čakám, kým sa rozplynie tma a do okien vbehne deň. Keď vstanem, mocem sa sám v prázdnom byte a je mi ľúto, že si už preč a že do práce nepôjdeme spolu. Hovorím si, že zajtra isto vstanem s tebou a isto sa zasa odvezieme vlakom na hlavnú stanicu, ale nikdy to nedodržím.

Aspoň už viem, prečo v skutočnosti nemám rád zimu. Vždy som si myslel, že je to pre ten chlad, čo zalieza za oblečenie, ale teraz vidím, že je to tá večná tma. Ráno pri prebúdzaní, večer pri odchode z práce. Stále tma.

V autobuse zavriem oči a premýšľam, ako rád by som sedel v kresle a čítal. Nastupuje horda študentov. Je ráno, ale oni sú už celkom prebudení a hluční. Trochu im závidím tú schopnosť zajať si priestor len pre seba. Ticho sedím a napoly spím.

Zima je najťažším obdobím aj v mojej práci. Akoby sa o môj čas prihlásili všetky veci odrazu, ale kalendár okusuje dni tak nekompromisne. Ani si nestihnem všimnúť a ďalší je preč.

Je len krátko poobede, ale vonku je už opäť tma. Stretneme sa vo vlaku cestou domov. V lahôdkach na rohu si dáš pivo a ja kofolu. Teta sa usmieva. Pozná nás. Tá tma je smutná. Cítim sa unavený, a tak si kúpim ešte jeden tvarohový koláč. Cukor mi rozjasní myseľ.

Rozprávame sa o práci. Niečo sa darí, niečo nie. Robíme plány. Spoločné stretnutie v meste a možno aj spoločný obed. A v nedeľu možno čínska reštaurácia.

Rád s tebou plánujem. Už v čase, keď len rozoberáme možnosti, sa môžem začať tešiť. Začnem rozprávať o lete. Tento rok chcem opäť v lete vidieť more. Predstavujem si ten pokoj, ktorým na mňa more pôsobí a naozaj sa začínam tešiť. Plánujeme. Nové miesta a veci, ktoré sme ešte nevideli, alebo sa k nim chceme spolu vrátiť.

Rád s tebou plánujem, a tak začnem rozoberať darček pre naše mamy k okrúhlemu výročiu. Bude to až o dva roky, ale ja plánujem už dnes. Mamy sa narodili v ten istý rok. Navrhujem, aby sme im darovali Paríž. Mesto má pre mňa príchuť snenia. Páči sa nám to obom. Možno pôjdeme všetci štyria. Naše mamy a my dvaja. Paríž.

Zdržíme sa v lahôdkach, rozprávame sa, aj keď pivo a kofola sú vypité. Treba sa poponáhľať domov. Čakajú nás tie celkom najobyčajnejšie veci. Pranie, žehlenie, príprava večere. Napísať odpovede na doručené maily. Musím skontrolovať veci v jednom účtovníctve. Nesedia skladové položky. Prácne hľadám chybu.

Pripravuješ zeleninu, po byte už rozvoniava večera. Sľúbim ti, že cez víkend prezlečiem postele.

Ideš spať, zatiaľ čo ja sa vrátim k rozrobenému účtovníctvu. Je noc. Z vedľajšej izby počujem, ako spíš. Opravím posledné chyby, pozhasínam a idem si ľahnúť k tebe. V polospánku nájdem tvoju ruku a zaspávam.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Cynická obluda

V poslednej chvíli

Toto pán Galko s partiou stihli doslova v nadstavenom čase. A od prvého marca nazad do Kauflandu.


Už ste čítali?