Milý homosexuál.

Autor: Roman Daniel Baranek | 10.6.2009 o 21:02 | Karma článku: 13,99 | Prečítané:  4710x

Musím sa priznať, že som dosť váhal, kým som sa rozhodol osloviť aj teba. Je notoricky stará známa pravda, že každý dobrý úmysel sa môže razom premeniť na niečo, čo sme nikdy nechceli. Ostatne cesta do pekla býva často dláždená tými najlepšími snahami a úmyslami, stačí len na chvíľu pozabudnúť, že druhá strana môže mať iné predstavy o dobrote, prípadne si myslí, že žiadnu pomoc nepotrebuje...

Článkom Milý kresťan som sa snažil o vyvážený pohľad, so snahou pochopiť postoj ako mnohých kresťanov, tak aj teba, ktorý spoločne so mnou zdieľaš sexuálne zameranie. Niektorí kresťania moju snahu pochopili viac, iní menej. A nielen oni. Môj príspevok  v žiadnom prípade nebol o prirodzenosti či neprirodzenosti homosexuality, nemal ambíciu riešiť manželstvá či registrované partnerstvá a adopcie gayov, mal byť o tolerancii a snahe nájsť spoločnú reč.

Obrovská diskusia, ktorá sa následne otvorila, ma na jednej strane veľmi potešila a na druhej strane trochu sklamala. Asi to tak malo byť. Veci majú svoje protiklady a len tí, ktorí sú ochotní pochopiť mechanizmus týchto protikladov, mi zrejme dajú za pravdu, že vo výsledku bola diskusia pozitívna. Škoda, že pomerne veľa diskutérov v nej riešilo všetko možné, len nie toleranciu a pochopenie. Viacerí môj článok považovali za namierený proti sebe, čo ma na jednej strane mrzelo, na druhej strane to dosť veľa vypovedá o tom, akým pocitom vnútorného ohrozenia viacerí z nás trpia.

Diskusia ma zároveň veľmi potešila tým, že drvivá väčšina diskutérov má k homosexualite minimálne liberálny postoj, ak aj nie sú vyslovenými sympatizantmi. Napriek tomu, že viacero diskusných príspevkov chcelo byť zraňujúcimi a nesvedčilo o snahe pochopiť, v drvivej väčšine sa nám homosexuálom dostalo mnoho empatie a pozitívnych spätných väzieb. Som za to všetkým  nesmierne vďačný.

Milý homosexuál. Vedomie spoločnosti za posledných 20 rokov nesmiernym spôsobom pokročilo dopredu smerom k liberalizmu a tolerancii. Do miery, ktorú by som si pred rokmi nedokázal predstaviť ani len v najoptimistickejších víziách. Vďaka za to patrí aj tebe, je to aj tvoja zásluha. Ukázal si, že si dostatočne životaschopný a jasne si demonštroval svoju snahu o rovnoprávnosť a túžbu žiť plným a harmonickým životom. To je jedna časť problematiky, jedna strana mince, jeden uhol pohľadu.

Je tu však ešte druhý aspekt. Pokúsim sa ho vysvetliť mojou obľúbenou tarotovou kartou, ktorá sa volá Spravodlivosť.  Spravodlivosť je vždy chápavá, empatická a láskavá. Dokonca aj vtedy, keď je jej úlohou potrestať. Trest nie je snahou Spravodlivosti ubližovať, ale poučiť. Trest by však nebol trestom, keby nebolel, alebo aspoň ‚neomínal'. Trest poukazuje na vinu. Keby nebolo viny, neprišiel by ani trest. A naopak Spravodlivosť veľmi často odmeňuje. A nie je v tom žiadne ‚hýčkanie' si obľúbencov, Spravodlivosť len vracia to, čo sme dali my sami. Čo dáš, to sa ti vráti. Skôr či neskôr. Jednoznačne a neoddiskutovateľne...

My, milý homosexuál, od väčšinovej spoločnosti niečo potrebujeme. Potrebujeme, aby uznala naše menšinové nároky. Registrované partnerstvo či manželstvo, adopcie, rovnoprávnosť po stránke právnej, ale aj akési spoločenské uznanie našich vzťahov. Môžeš si teraz povedať, ja nechcem nič viac len to, čo má väčšina. Nie, nechceš viac. Ale k tomu, čo od väčšiny potrebuješ, je zároveň nevyhnutný jej súhlas a pochopenie. Jej tolerancia a benevolencia. A ja by som ti, milý homosexuál, rád položil jednu otázku. Čo za to? Čo dáme my? Čím prispejeme my? Lebo ak niečo chceme, musíme najprv niečo dať. Ak chceme toleranciu, sami musíme byť tolerantní, ak očakávame veľkorysosť, sami musíme byť veľkorysí.

Nestačí len kričať, ja chcem a chcem. Nestačí utápať sa v slovičkárení a malichernostiach. A nestačí všetko vzťahovať len k svojmu neodbytne dožadujúcemu sa egu. Registrované partnerstvá sú nanič, musia to byť manželstvá, veď čo sme my horší? Z akého hľadiska sa pozeráme na adopcie detí? Ruku na srdce, kde je v našich požiadavkách záujem samotného dieťaťa? Ja v nich skôr vidím snahu uspokojiť vlastné ego, ktoré sa nedokáže zmieriť s tým, že niečo, čo iní môžu, my nemôžeme. Preto som v otázkach adopcii zdržanlivý. Adopcie majú jednoznačne slúžiť záujmom dieťaťa. A tam kde prevláda vlastné sebecké ego, tam dieťa ťahá za kratší koniec. Lebo tomu, komu ide skutočne o to, dať zmysel svojho života do služieb malému tvorčekovi, ten si ľahko cestu nájde...

Stále viac prichádzam na to, že nie je pre mňa až také podstatné, či si niekto myslí, že je moje zameranie prirodzené, alebo nie. Je to preto, lebo ak mi ten človek inak neubližuje, nechová sa ku mne netaktne či chrapúnsky a rešpektuje moje právo na slobodný život, nemám dôvod dožadovať sa, aby menil názor.

Homosexualita či heterosexualita je niečo, čo sme si slobodne nevybrali. Nech už je pôvod sexuálneho zamerania akýkoľvek, homosexualita je variant sexuality, ktorý nikomu neubližuje a nikoho nediskriminuje. Pre nás homosexuálov je to ten najprirodzenejší spôsob života a snahy meniť ho, považujem za škodlivé a veľmi nebezpečné. Viem to z vlastnej skúsenosti, keďže som averznú terapiu pred mnohými rokmi absolvoval. Nie je dôvod, homosexualitou sa vychvaľovať, ale ani hanbiť sa za ňu. Podobne keby (samozrejme hypoteticky) heterosexuál povedal, že je na svoju heterosexualitu hrdý, poviem si, že je to nezmysel. Veď nik nemôže byť hrdý na to, čo mu dala do vienka príroda, len na to, čo sám, vlastným úsilím v živote dosiahne, k čomu sa dopracuje. A z vlastnej skúsenosti viem, že dopracovať sa k rešpektu a tolerancii väčšiny ľudí tak,  aby pre nich následne prestalo byť dôležité sexuálne zameranie, ale len a výhradne človek samotný a jeho osobné kvality, je viac než len reálne. A na to už je možné, byť aj hrdý...

Milý homosexuál, ja si uvedomujem, že toto sú dosť tvrdé slová. Nemajú úmysel raniť ťa. Len túžim vyjadriť, že žiadny zákon z teba nevymaže biľag diskriminácie. Žiadny zákon či predpis ti neprinesie vyššie seba hodnotenie. A žiadna norma ti nezabezpečí, aby si svoje gaystvo niesol s hrdosťou. To všetko je na tebe. Len od teba záleží, či budeš aj naďalej nosiť zbytočnú príťaž tráum z minulosti, alebo sa rozhodneš zhodiť ju, ako nepotrebnú a zbytočnú.

O tom, aký diskriminujúci je súčasný stav, si už našej spoločnosti povedal veľa. Ostáva už len ukázať, akým  kvalitným človekom skutočne si. Dostatočne kvalitným na to, aby si nepotreboval sústavne poukazovať na svoju diskrimináciu, ale dal jednoznačne najavo, že človek tvojich kvalít si diskrimináciu nezaslúži.

Ja ti k tomu z celého srdca želám veľa úspechov.

 

tenjeho

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Cynická obluda

V poslednej chvíli

Toto pán Galko s partiou stihli doslova v nadstavenom čase. A od prvého marca nazad do Kauflandu.


Už ste čítali?