Ľubomír Šúth - Kníhkupectvo LITERA Veľký Krtíš

Autor: Roman Daniel Baranek | 26.9.2017 o 14:00 | (upravené 15.2.2018 o 9:37) Karma článku: 5,62 | Prečítané:  1225x

Ľubomír Šúth: "A my sme akoby skromnými poslíčkami tohto malého nenáročného kúska šťastia a pohody, ktorú zažíva každý, kto s radosťou otvori novú knihu a začne si v nej čítať"

Viac ako trinásť rokov pracujem pre knižnú distribúciu. Som súčasťou kolektívu, ktorý dbá o to, aby našim kníhkupcom nič nechýbalo. V priebehu času zaznamenal knižný trh výrazné zmeny. Počas práce s kníhkupcami som sa neraz nedokázal ubrániť obdivu. Obchod je  ťažká rehoľa a ešte ťažšia je vtedy, ak sa týka odvetvia, ktoré sa vo všeobecnosti nepovažuje za lukratívne, ani pre profesionálnu perspektívu zaujímavé.

Tento cyklus rozhovorov by som rád venoval všetkým tým pokorným a skromným služobníkom slovenskej knihy, ktorí najčastejšie v úplnej anonymite a bokom od všeobecného záujmu vyvíjajú nesmierne úsilie a s veľkou láskou sa starajú o svojich zákazníkov.

***

Ľubomír Šúth so svojou manželkou sú, takpovediac, dušou rozmermi neveľkého, ale veľmi malebného kníhkupectva LITERA, nachádzajúceho sa na námestí SNP vo Veľkom Krtíši.

S pánom Šúthom pracujem ako so zákazníkom už 13 rokov. A prezradím Vám naňho  jedno tajomstvo. Pán Šúth nie je len tak nejaký kníhkupec. Pán Šúth je pán kníhkupec. Obchodník, ktorý už dávno povýšil bežný predaj na osobnú službu zákazníkovi.

Navyše je to človek obdarený všetkými remeslami a zručnosťami s darom reči, kde sa snúbi forma s obsahom a ktorého sa oplatí vypočuť.

Absolvovali sme spolu skutočne veľa telefonátov, ktoré aj kritické slovo povýšili na rozumný, triezvy a nestranný pohľad. Pán Šúth ako v obchode rozhľadený človek, ktorý si sám spravuje svoj web, je presne ten, ktorému vždy volám, keď potrebujem rozumný pohľad na veci z druhej strany, vyskúšať novú funkcionalitu na webe, alebo trebárs len spätnú väzbu na konkrétnu akciu, ako sa darí obchodu a podobne.

Pán Šúth, úprimne sa priznám, že mám trochu trému, keďže ste prvý kníhkupec, ktorého som sa rozhodol vyspovedať. Bol by som veľmi rád, keby podstatou nášho rozhovoru bola akási osobná výpoveď, čo Vás vlastne viedlo k tomu zasvätiť svoj profesionálny život predaju kníh a ja dúfam, že to vyplynie z nášho rozhovoru. Ale nepredbiehajme. Na úvod Vás poprosím, keby ste nám porozprávali o svojich začiatkoch.

Do Veľkého Krtíša som sa presťahoval z Dolného Kubína. Každý trochu zorientovanejší čitateľ možno vie, že z Oravy pochádza pomerne veľké množstvo spisovateľov a známych osobností vo svete knihy. Do školy som chodil  v prostredí, ktoré bolo nasýtené vplyvom či už Kukučína, Hviezdoslava, Jégeho, alebo Antona Habovštiaka, veľkého zberateľa príbehov práve z tohto nášho regiónu. Ale vyzdvihnúť  treba napríklad aj Máriu Jančovú. Doteraz spomínam na jej krásnu knihu Rozprávky starej matere, ktorá bola priamo z môjho rodného kraja.

Takže ten vplyv prostredia v ktorom som vyrastal a radosť z čítania kníh neskôr formovali aj moju profesionálnu dráhu.

Spomínam, že ako dieťa z prvej návštevy knižnice, ktorú sme navštívili s triedou, som si hneď doniesol dve knihy a o týždeň som ich vrátil prečítané a pýtal som si ďalšie.

Chodili ste teda s plnými igelitkami kníh?

Igelitky to neboli. Boli to riadne tašky. A v rámci vtedajšej evidencie knižníc, ktoré existovali, som mal skutočne veľa kníh prečítaných, až som sa dostal do situácie, keď už som ako šiestak nemal čo čítať, a tak som si musel vybaviť čitateľský preukaz do oddelenia pre dospelých. A čítal som prakticky stále. Či doma, či v škole. V triede som sedel zásadne v poslednej lavici, aby som mohol čítať aj v škole počas vyučovania. (smiech) Skutočne som bol od detstva zaťažený na čítanie kníh.

A vlastne z toho vyplynulo, že keď sme sa neskôr presťahovali do Veľkého Krtíša, moja prvá cesta viedla do kníhkupectva. A v tom kníhkupectve som za predajným pultom  našiel svoju terajšiu manželku.

To bola vtedy Slovenská kniha?

Áno, manželka bola zastupujúcou vedúcou.

V ktorom roku to bolo?

Bolo to v 1989 roku a v 1991 roku sme sa zobrali.

V tej dobe zažívala Slovenská kniha svoju ‚atomizáciu‘ – rozpad a spolu s manželkou sme zistili, že potraviny dokáže predať každý, ale knihy nie. A keďže sme mali obaja ku knihám blízko, tak sme sa v 1992 roku rozhodli, že to skúsime.

Vzali sme taký, dá sa povedať pojazdný vozík, alebo stolček, či snáď pult by sa to dalo nazvať na kolieskach a prenajali sme si dva metre štvorcové vo vstupe do obchodného domu. V tej dobe to bola Jednota. Každý kto išiel okolo, musel sa pozrieť na ten náš pultík a keďže v tých dobách stáli knihy pár korún, rádovo dvadsať - dvadsaťosem korún, tridsať korunová kniha už bola drahá a encyklopédie stáli štyridsať, ľudia sa začali pristavovať. Takto sme vlastne začínali a zábavné  na tom bolo to, že sme s takto postaveným strategickým plánom obchodu museli chodiť na nákupy tovaru každý druhý deň, lebo sme nemali peniaze na nákup väčšieho množstva kníh. Takže sme boli vlastne varení – pečení vo veľkoobchodoch, ktoré v tej dobe existovali v Banskej Bystrici a ktoré sa vlastne tiež postupne vytvárali a iné zas zanikli, napríklad dnes už nejestvujúci Imagon a podobne. Paradoxné na tom je, že nám vtedy takmer nik neveril. Až neskôr, keď sme sa stali v našom kraji známymi, priznali sa nám viacerí dodávatelia, že mali problém s nami komunikovať, lebo vôbec nepredpokladali, že by sme dokázali na knihách prežiť. Postupne sa však situácia vyvíjala čím ďalej, tým lepšie, knižný veľkoobchod vo všeobecnosti rástol a ani my už sme nemuseli po knihy chodiť sami, ale veľkoobchody začali chodiť s autami plnými kníh za nami.

Vráťme sa prosím ešte do obdobia Vašich začiatkov. Chodili ste nakupovať knihy každý druhý deň, žili ste v podstate z ničoho. Aké to bolo pre Vás obdobie?

To najkrajšie. Manželka porodila dcérku, vozievala ju kočíkom k nášmu pultíku a v koši, ktorý bol v spodnej časti kočíka, vozievali sme spolu s dcérou aj knihy. Takto vyzeralo naše dopĺňanie vypredaných kníh novým tovarom. Sklad sme nemali, knihy sme mali za dverami v obývačke a čo sa v ten deň predalo, doviezlo sa v kočíku. Takže dcéra sa na našom obchode podieľala už vtedy, keď sa ešte len vozievala...(smiech)

Tak to muselo byť naozaj krásne obdobie.

Bolo to prekrásne obdobie, obdobie plné optimizmu, veľa sa čítalo, spoločnosť bola inak naladená.

Neskôr v 1993 roku sme otvorili naše prvé kníhkupectvo. Malo už celých pätnásť metrov štvorcových, bol to priestor v ktorom bolo pred nami malé kaderníctvo, skutočne malý a skromný. Bola to však už predajňa, ktorá mala vstupné dvere a vývesný štít. Už sme nemuseli každý deň vytláčať pojazdný pult na kolieskach, kde sme rozkladali knihy a vždy večer dávali naspäť.

A súčasný priestor?

V súčasnom priestore sme od 1997 roku, takže tento rok oslavujeme okrúhle dvadsiate výročie existencie našej predajne.

To je naozaj na sňatie klobúka, pán Šúth. V dnešnej dobe, keď prevádzky vznikajú a zanikajú jedna za druhou.

Toto už je dôstojný predajný priestor, ktorý má výklad a ten výklad je vždy naaranžovaný. Máme snahu,  aby výklad bol skutočne výkladom a nie len priestorom pre plagáty a pár takpovediac narýchlo hodených vecí, ako sa s tým dosť často stretávame.

 

Od samého začiatku sme rodinná firma. Dcéra ako vyrastala, musela tiež pomáhať. Začali sme prakticky z ničoho a bolo to celé také ‚hrebendovské‘.

Som veľmi rád, že ste spomenuli práve Hrebendu pán Šúth. Toto meno dnešnej generácii už zväčša veľa nehovorí, pričom Vy ste sa s ním natoľko stotožnili, že ste neskôr po ňom nazvali aj svoj internetový obchod.

V našej dobe, keď sme my vyrastali, toto meno poznal temer každý. Každý vedel, že to bol pán, ktorý sa rozhodol, že nie len tí bohatí majú mať právo, respektíve možnosť čítať knihy. Žil v rokoch 1796 – 1890, bol národným a ľudovým spisovateľom. Sám polosirota s vrodenou chybou zraku, žijúci vo veľmi chudobných pomeroch sa zapísal do vedomia národa ako rozširovateľ slovenských a českých kníh po celom Slovensku aj ďalej.

Knihy nesmierne miloval, chodil s batohom – krošňou a posúval knihy po celom Slovensku. Mal ťažký život, dokázal sa však tešiť z každej novej knihy. Navyše sám vytváral zbierky básní a ľudovej tvorivosti.

Počas svojej obchodnej praxe som spoznal starú kníhkupkyňu zo Spišškej novej Vsi, pani Smižanskú, ktorá žila celý svoj život s knihou, tiež najprv predávala v Slovenskej knihe a neskôr až do dôchodku vo svojej malej predajni. Taktiež o sebe hovorievala, že je stará ‚hrebendovka‘.

Viete, ak človek nechce byť len akýmsi podávačom kníh, ale túži knihy predávať naozaj tak, ako si zaslúžia, rok praxe je málo. Až po niekoľkých rokoch už voľačo vie. Príde zákazník, ktorý napríklad len počul o nejakej knihe, nepozná presný názov, častokrát ani autora. Dokáže len s problémami opísať, čo o danej knihe počul. Kníhkupec sa musí snažiť zareagovať. My musíme byť skutočne takými hrebendovcami a musíme sa podľa chudobných indícii snažiť odhaliť o akú knihu ide. V dnešnej dobe vychádza nesmierne množstvo kníh v rôznych vydavateľstvách a od veľkého množstva autorov. A, samozrejme, s rozličnou kvalitou. Dobrý kníhkupec musí osloviť všetkých čitateľov. Každá kniha si vie nájsť toho svojho priaznivca.

Čo sa týka internetovej odnože nášho kníhkupectva, tento rok to bude práve desať rokov od založenia internetového kníhkupectva Hrebenda.sk, http://www.hrebenda.sk/ ako online odnože kníhkupectva LITERA. Taktiež vlastníme stránku http://www.ahakniha.sk/ .

Popravde, ani netuším koľko kníh sme za tých desať rokov predali, koľko balíkov rozposlali a to nie len v rámci Slovenska. Posielame aj do zahraničia. A robíme aj ďalšie aktivity. Popri knihách predávame aj papierenský tovar, kopírujeme a život nám priniesol ešte jednu aktivitu, ktorá v porovnaní s prácou s knihami vyznie asi dosť humorne. Zaoberáme sa ešte aj vedľajšou činnosťou, akou je deratizácia priestorov. Proste, život priniesol aj toto...

Stále je však pre Vás dominantný predaj kníh v kamennom kníhkupectve.

Samozrejme. Ani ten najkrajší obrázok z webu nenahradí, ak si zákazník na knihu sám siahne, sám si v nej listuje a vníma ju ako pozvanie k čítaniu, kde to navzájom hrá. Internetový predaj je záležitosťou posledných rokov, jeho podiel na knižnom trhu je už v súčasnosti veľmi silný, preto sme sa aj my museli prispôsobiť.

Internet slúži dokonca aj miestnym, ktorí navštevujú naše kníhkupectvo, k zorientovaniu. Pomáha nám vysvetliť, že kniha nie je chlieb, ktorý sa pečie čerstvý každé ráno, a že každá kniha sa raz vypredá.

Pre knižný obchod a knižné vydavateľstvo akým je Ikar, je priam životne dôležité, ako práve Vy kníhkupci dokážete vytvoriť tlak na nás a včas reagovať, keď má daný titul veľkú odozvu u zákazníkov a vplývať na nás tak, aby sme čo najskôr žiadané tituly dotlačili či tlačili ďalej na našich dodávateľov, aby urýchlili dotlače.

Podobne aj pre nás sú nesmierne dôležité reakcie našich, teda koncových zákazníkov. Máme veľa príjemných zážitkov práve z ich spätných väzieb a bezprostredných reakcií, keď si u nás kúpia knihu, ktorú sme im poradili či už pre seba, alebo ako darček. A oni sa vrátia so slovami chvály, lebo kniha sa im páčila, obdarovaní boli nadšení a podobne.

Je to už viac rokov, ale stále mám v živej pamäti jednu pani, ktorá nás navštívila po Vianociach a ktorá nám povedala, aká  je rada, že tu sme a porozprávala, čo sa udialo na Štedrý večer, keď sa zišla celá rodina pri rozbaľovaní darčekov. Každý z členov rodiny dostal rôzne darčeky, ale zároveň každý z nich dostal minimálne jednu knihu. A do polhodiny od chvíle, ako boli všetky darčeky rozbalené, ostatné darčeky už boli dávno odložené a každý obdarovaný sedel pri tej svoje knihe, ktorú dostal.

A my sme akoby skromnými poslíčkami tohto malého nenáročného kúska šťastia a pohody, ktorú zažíva každý, kto s radoťou otvori novú knihu a začne si v nej čítať. A práve Vianočné sviatky sú obdobím, keď si najviac ľudí spomenie na knihu s úmyslom obdarovať a urobiť radosť svojim milým. Pritom každá z tých kníh môže urobiť radosť aj viackrát, čo je benefit vlastný práve tlačenej knihe.

Pán Šúth, ja som Vám už na úvod nášho rozhovoru naznačil, že sa budem snažiť získať od Vás akúsi osobnú spoveď. Veľa z nej už vyplynulo z Vášho pekného rozprávania.

Profesia pre ktorú ste sa s manželkou pred tými rokmi rozhodli z Vás nikdy neurobí bohatých, to iste viete. Každé ráno vstávate a večer sa vraciate. Pracujete aj cez víkend. Vaša práca má veľmi široký záber, musíte pracovať s tovarom, webom, musíte veľa kalkulovať pri nákupoch, aby bolo z čoho zaplatiť faktúry. V knižnom biznise ste dvadsaťpäť rokov. Po Vás bude možno pokračovať Vaša dcéra. Neprevezme však žiadne bohatstvo, skôr prevezme štafetu ďalšej práce. Dalo by sa žiť aj oveľa pohodlnejšie. Prísť do práce, odrobiť osem hodín a ísť domov oddychovať.  Neverím, že keď sa večer za Vami zatvoria dvere predajne, tak za nimi svoju prácu necháte a vrátite sa k nej zase ráno. Tá práca Vás určite sprevádza aj potom...

Nie každý musí ísť po tej najkratšej a najľahšej ceste. Existujú aj nejaké osobné výzvy. A je samozrejmé, že podnikanie nekončí, keď sa za nami zatvoria dvere. Ešte aj doma pred televízorom častokrát riešime veci, ktoré možno prídu až za mesiac. Navyše je množstvo takých činností, ktoré aj tak nemôžete robiť skôr ako po záverečnej. To je tá energia, ktorú my do toho musíme dávať a niečo z nej chceme dostať naspäť.

I tak  je ťažké povedať, či je predaj kníh ťažká alebo ľahká práca. Pre toho, kto už svoju prácu ovláda, nemusí byť jeho práca ťažká. Taká sa môže javiť nezainteresovanému. Každá profesia je potrebná bez rozdielu a keď napríklad porovnáme predaj kníh s inými profesiami, je ťažké povedať, či je naša práca náročná. Ostatne, tých zákazníkov až tak veľa nie je, takže máme aj dni, keď sa počas práce dajú čítať knihy. (smiech) Kto si napríklad toto môže dovoliť?
 

Vy ste, dá sa povedať, sám sebe pánom. Vedeli by ste si predstaviť, že by to tak nebolo a že by ste mali nad sebou nejakého šéfa?

Po všetkých tých rokoch samostatnej práce a určovania vlastného rytmu dňa si to predstaviť neviem, nakoľko malý kníhkupec je skladníkom, účtovníkom, zásobovačom, umývačom, aranžérom, opravárom, stále je tu veľa činností, ktoré treba robiť. Máme už mnoho vecí overených, mnoho získaných skúseností a ja si jednoducho neviem predstaviť, že by som raz na niečí príkaz musel robiť veci, ktoré sú z môjho pohľadu nesprávne a to po stránke postupu, ale je tu aj istý etalon hodnôt, ktorý máme nastavený a proti nemu by som nechcel ísť.

Myslíte si, že kníhkupectvá tak ako ich dnes poznáme, zaniknú?

Minimálne si myslím, že mať kníhkupectvo, ktoré predáva iba knihy, je dnes luxusom a ak sa budú chcieť kníhkupci udržať na trhu, budú musieť zvážiť skutočnosť, že kníh pribúda rýchlejšie, ako nových čitateľov.  Bude nutné čím ďalej, tým viac kombinovať predaj kníh s predajom ďalších komodít, či rozširovaním o ďalšie služby.

Kníh je čím ďalej, tým viac, zákazníci sa sťažujú, že nevedia čo s nimi. A tak sme sa rozhodli, aspoň čiastočne čeliť tomuto problém tzv. ‚šrotovným na knihy‘. Podstatou šrotovného je dodatočná zľava zákazníkovi na knihy, pokiaľ nám k nákupu novej knihy prinesie nejakú starú. A tie staré knihy, ktoré sme pozbierali, sme následne ponúkli obciam v okolí do knižníc, aby si starostovia, ktorí nás navštevujú povyberali čo sa im hodí.

(Pán Šúth mi ukázal drevenú búdku, ktorú mal v kancelárii s nápisom ‚Šanca pre knihy‘.)

Táto búdka je na takého knihy. My sme totižto tých kníh nazbierali veľmi veľa. Ľudia nám s veľkou radosťou nosili tašky plné kníh, bez toho, že by chceli nejakú zľavu, len aby neskončili niekde v pivnici. A keďže aj odbyt do okolitých obcí má svoje kapacity,  začali sme knihy vkladať do tejto búdky a vlastne pokračovali v akcii v rozšírenej forme. Pointa bola taká, že sme túto búdku zavesili na fasádu kníhkupectva a ráno ju naplnili pozbieranými knihami. A kto išiel okolo, mohol si vybrať knižku z búdky s tým, že do nej donesie inú knihu. Nikto to nestráži, neselektuje, keď bol napríklad jarmok, tak sme búdku za deň naplnili aj trikrát, aby sme doplnili, čo sa rozobralo. Akciu ocenili mnohí starší ľudia, ktorí sa napríklad sťahovali do menších priestorov a boli skutočne radi, že nemuseli dať svoje knihy do zberu, alebo ich rovno vyhodiť. A práve medzi nimi bolo najviac tých, ktorí nám knihy s radosťou nosili. A boli tam knihy skutočne z rôznych období, dokonca som našiel knihy  z 1936 roka až po súčasnosť a prierez od encyklopédií, až po biblie. O beletrii a učebniciach ani nehovoriac.

Energiu, ktorú do tejto práce dávame, nie je možné vždy vyvážiť len peniazmi. Sú aj iné hodnoty, akými sú pochvala, vďačnosť zákazníka. Veľmi často sa napríklad stáva, že nám ľudia hovoria, ako radi chodia pravidelne pozrieť si náš výklad, lebo vedia, že tam nájdu vždy niečo nové a že to bude pekné.

Radi využívame propagáciu ako v miestnych médiách, tak aj prostriedky, ktoré dostávame aj od Vás dodávateľov tak, aby bol výsledok, čo najlepší.

Pán Šúth. Na záver nášho rozhovoru sa Vám chcem poďakovať za čas, ktorý ste mi venovali a zaželať Vám nech sa Vám aj naďalej v práci darí, veľa vďačných zákazníkov, pevné zdravie a veľa energie.

Ďakujem Vám veľmi pekne.

Rozprával sa Roman Dulgerov

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kaliňáka k únosu Vietnamca doteraz nikto nevypočul

Bývalého ministra vnútra ani nepredvolali.

Podcast Dobré ráno

Dobré ráno: Prečo sa gang financovaný Kremľom usídlil na Slovensku

Aké je posolstvo Nočných vlkov u nás.


Už ste čítali?