Ako medveď galibu narobil.

Autor: Roman Daniel Baranek | 20.5.2006 o 22:47 | Karma článku: 8,43 | Prečítané:  2521x

Predpokladám, že sa nikdo nedomnieva, že som svojim životom preplával len tak bez mračien a bez tmavých kútov. Aj za mnou zostala na cete bolesť. Aj za mnou zostali veci, na ktoré niesom dvakrát hrdý. Určite áno.

Jedna z nich, ktorá ma prenasledovala asi najdlhšie... Nedokázal som sa ňou zmieriť a často som si hovoril, že to bolo najhoršie čo som v živote vykonal.
Bolo to tesne po mojich 20 narodeninách, na tréningoch v divadle mi kamarátka, kamarátky dohodla rande so svojou kamarátkou a presne vtedy sa kolega začal tak oduševnele usmievať práve na mňa.
Vtedy bol čas pozrieť sa pravde do očí. A ja som sa jej postavil chrbtom. Kvoli rodičom, kvoli škole, kvoli tomu, že to tak bude jednoduchšie.
- To vydržíš, je to len jeden život.
Išiel som na rande s kamarátkou, kamarátkinej kamarátky. A na ďalšie a na ďalšie.
- Veď si zvykneš. Človek si zvykne na všetko.
Štyri roky. Počúval som narážky na svatbu a tváril sa, že nechápem.
- U nás v práci dávajú byty mladomanželom, kolegyňa hovorila, že keby som bola vydatá určite ho dostanem.
- No vidíš ako nás slobodných diskriminujú...
- Ešte musím dosštudovať a zabezpečiť rodinu...ešte musím... ešte...
Často som premýšľal, koľko nocí asi preplakala. Koľko by som ich preplakal na jej mieste ja?
Nakoniec to skončila ona, pozbierala odvahu, ktorú som ja nemal a zaláskovala sa inde. Ak niekedy niekto zneužil iného človeka bol som to ja počas tých štyroch rokov. Zneužil som ženu kvoli strachu, kvoli rodičom, kvoli okoliu, kvoli zdaniu normálnosti, kvoli socialistickej morálke, kvoli...
Stokrát som ju požiadal o prepáčenie. Stokrát som poďakoval všetkýmn tam hore.

- Ďakujem vám bohovia, že ste sa o ňu postarali. Že ste sa o mňa postarali. Že ste nedovolili aby som sa zaplietol ešte viac. Že ste nedovolili aby som do toho pretvarovania zaplietol aj nejakú nevinnú detskú dušu. Mňa ste vtedy poslal do nemocnice a ju na ten ples. Museli ste si už zo mňa trieskať hlavu o stenu. Ty somár zobuď sa. Keby si len vedel čo máme pre teba pripravené a ty sa len hlúpo pretvaruješ.

- Prepáč, prepáč mi. Ale vieš myslel som, že keď pre mňa bolo pripavené toto všetko, ty dnes musíš mať stokrát viac. Verím, že máš svoju vysnívanú chalúpku v Tatrách s kopou detí a s pecou na chlieb. Ty si jednoducho nezaslúžiš nič menej ako splnenie všetkých tvojich snov.

- Tak a teraz odpustiš sebe - hlupák - pozri sa okolo seba, čo myslíš, že toto všetko je za trest?

Ďakujem.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?