Čomu verí medveď

Autor: Roman Daniel Baranek | 1.6.2006 o 20:43 | Karma článku: 7,77 | Prečítané:  2242x

Písať o viere je pre mňa veľmi ťažké. Najmä preto, že vieru považujem za niečo hlboko vnútorné až intímne, asi tak podobne ako napríklad sex. A asi aj trochu viac. A môžete mi veriť, že o svojich sexuálnych aktivitách by som sem nič nepísal. Tak prečo o viere áno?...

Prvý dotyk s vierou bol cez knihu Biblické príbehy. Dostal som ju od našej maminy, ktorá ako správny liberál uznala, že je čas aby som sa rozhodol, či budem s touto literatúrou kamarát. Tak som si prečítal príbehy zo Starého zákona, ktoré na mňa zapôsobili skôr ako dobrý horor. Vo veku začínajúcej puberty som sa rozhodol, že budem materialista a to neoblomný. Toto presvedčenie mi zostalo veľmi dlho počas štúdií a ešte aj chvíľu potom.

Revolúcia pomiešala karty a ja som sa na odporučenie najlepšej kamarádky dostal na prednáškoseminár: "Silvova metóda ovládania vedomia". Mal som fakt vlohy. Na materialistu až výnimočne vyvinuté. Jednoducho niečo medzi nebou a zemou, čo moje presvedčenie nadobudnuté v rannej puberte nedokázalo pochopiť, mi vybilo moje materialistické zuby a zasmialo sa mi do môjho prekvapeného ksichtu. Na, tu máš.

Prvá moja cesta viedla späť k Biblii a k Novému zákonu, ale...Žiaľ, znova som si vybil zuby. Naozaj som netušil, že cirkev môže mať až taký problém z homosexualitou. Naivný. Strelený. Hovoril som si. A mna čo Boh nestvoril... Až sa mi dostala do rúk malá knižočka s názvom, presne si to pamätám "Homosexuál, kto si, kam ideš". Niečo ako. Netráp sa, Boh ťa stvoril iného, ale mi ťa máme radi! (..neveril som vlastným očiam..), ale.. Ale v žiadnom prípade sa nepokúšaj žiť podľa svojich pocitov, je to smrteľný a neodpustiteľný hriech. Viete čo? Hodil som tu knihu do koša. A pochopil som, že toto moja cesta asi nikdy nebude.

Začalo obdobie veľkého hľadania. Transpersonálna psychológia a jedna osoba.. Zmenil mi život. Pomohol mi porozumieť všetkým tým zaťažujúcim a obmedzujúcim emočným programom. Prešiel som svojimi najhlbšími bolesťami, najstrašnejšími strachmi. Stokrát som hynul v kŕčoch vlastného podvedomia aby som pomaly, postupne našiel cestu z labirintu. Najťažšie a najkrajšie obdobie môjho života. Presne vtedy som našiel aj svojho Macka. A tak trochu aj sám seba.

Zoznámil som sa so Siddhartom a učaroval mi. Jeho ľudský prístup k človeku. Predstravte si len ten pocit oslobodenia. Namiesto prikázaní - rozhodnutia. Nijaké násilie. Vyžarovanie dobrotivosti. Nech sú šťastné všetky bytosti...Osobný zážitok stretnutia s niečím...

Bolo toho ešte oveľa, oveľa viac a všetky tie stretnutia vo mne zanechali stopu. Nezmazateľnú, večnú. A nakoniec som sa rozhodol nepatriť nikam. Moja viera je môj intímny zážitok.

Naozaj neviem , či môžem povedať, milujem boha, či môžem povedať verím v boha . Neviem. Ale viem isto, že On miluje mňa a že mi verí. Povedal to.

PS - dnes to na svojom blogu oveľa krajšie a možno aj výstižnejšie napísali až dve dámy. Dana Dvořáková a Hana Kováčová. Úžasné. Keď budem veľký tiež to budem vedieť napísať tak krásne.


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA MICHAELY TERENZANI

Kotleba má sympatizantov aj medzi mladými Maďarmi, ich počet sa zvyšuje

Keď Maďari nenájdu podporu v Bratislave, obrátia sa k Budapešti.


Už ste čítali?