Medvedia poézia

Autor: Roman Daniel Baranek | 30.7.2006 o 20:42 | Karma článku: 5,11 | Prečítané:  1554x

Moja prva nedeľná chvíľka poézie. A hneď až dva kusy. Jedna má skoro dvadsať rokov a jedna asi dve hodiny. Ktorá je ktorá?

Podobám sa...

Už podobám sa na jeseň
opadávam z lístia z lásky
a každý deń
prechádzam sa v svojom vlastnom daždi.

Už podobám sa na jeseň
už sa zas neponáhľam nikam
už nikomu nič nepoviem
a na studené večere si zvykám.

Po jeseni príde moja zima
a biely sneh čo mi teba pripomína
ako ty ma bude chladom hriať
zmrznem akurát.




Zbytočne

Zbytočne klopeš búchaš
na múry z kameňa.
Zbytočne hlavou skúšaš
či sa raz nezmenia.

Zbytočne prosíš kľaješ
hľadáš si cestičky.
Zbytočne na mňa čakáš
skúšaš tie vetičky.

Schovám si niekam úsmev
všetko je za nami.
Voľbu máš smiešne ľahkú.
Vyjsť môžeš dverami!


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA MICHAELY TERENZANI

Kotleba má sympatizantov aj medzi mladými Maďarmi

Keď Maďari nenájdu podporu v Bratislave, obrátia sa k Budapešti.


Už ste čítali?