V polovici pobytu prichádza takzvaný "maratón". Matarónom sa nazývastretnutie pacientov s rodinnými príslušníkmi priamo na oddelení a vpsychoterapeutickej skupine. Prišla mama a brat - dvojča.
Mama mala pred sebou ťažkú úlohu. Potrebovala sa dozvedieť, že moja homosexualita je nezvratná a že sa s ňou nedá nič robiť.
Vedel som, že stále dúfa. Dúfa v nemožné. Som vďačný psychiatrovi- sexuológovi, ktorý mi pomohol. Neostalo to len na mne.Precízne sa snažil mame vysvetliť, že ďalšie liečenie nepovedie kničomu a že je veľmi dôležité, aby som ostal sebou samým a zmieril saso svojim životom.
Mama vždy zachovávala k doktorom priam posvätnú úctu. Bolo to prvýkráta zrejme aj posledný, čo som u nej videl prejav zlosti voči lekárovi.Ani sa už nepamätám, aké slová tam zazneli, ale s odstupom rokov viem,že nemôžem svojej matke zazlievať, že sa vtedy nahnevala. Ona totižtoza mňa bojovala. Jedno, že to bol pomýlený boj, jedno, že to bolo lenakési posledné a beznádejné vzplanutie. Bojovala za svojho syna a jasom sťastný, že jej na mne tak záleží...
Samotný maratón v skupine prebehol dobre. Ja som popravde poprosilskupinu, nech sa vyhne téme homosexuality, aby sa mama nemusela cítiťnepríjemne. Dnes viem, že to bola možno chyba. Už vtedy tam bolaväčšina kolegov, ktorí by jej veľmi radi dali na javo, že za mnou stojaa že im moja homosexualita nevadí, že je pre nich dôležité, aký som anie čím som. Možno by to trochu moju mamu uspokojilo. Takto odchádzalaso zmätkom v hlave a skoro sa nám tam v Kroměříži zrútila.
Mama síce odcestovala z Kroměříža smutná a prenešťastná, ale aj tak tobol začiatok novej šťastnejšej cesty, keď sa pomerne rýchlo zmierila smojim zameraním. Neskôr sa mi priznala, že si začala hovoriť: "Pre pánaJána, čo som niekoho zabila, aby som sa musela za niečo hanbiť? Tak, keďje tak, tak je tak. Ja sa nebudem donekonečna krenkovať."
Mama, ja viem, že ešte dodnes máš problém čeliť otázkam milých susedov,čo napriek tomu, že vedia, či aspoň tušia, ako sa veci majú,nerozpakujú sa vypytovať prečo sa s bratom - dvojíčkou neozeníme.(...sme dvojíčky aj v tomto...) Akokeby sa potrebovali popásť, alebo satrochu priživiť na tvojich možných rozpakoch. Ja viem, mama, že našespoločné "svadobné fotky" (urobili sme si súkromne malý obrad.:)) sMedveďom spred rokov ťa zraňujú a aj napriek tomu sa snažíš nedať tona javo. A všetko to chápem tak, ako ty chápeš, že som šťastný aspokojný taký, aký som, a preto si dobrou "svokrou" Medveďovi. Kto bypo tých rokoch zrátal, čo všetko už si na tú jeho abnormálnu postavupošila...
Pobyt v Kroměříži sa pomaly chýli ku koncu. Mnohí z nás, čo sme hoabsolvovali, si od základu zmenili pohľad na seba. Kroměříž mi možnonedal odpovede na všetky otázky, v každom prípade bol akýmsi začiatkomnovej cesty, z ktorej som už nezišiel. Pokračovaním liečby v Kroměřížiboli potom ďalšie moje už cielené terapie, najmä transpersonálnapsychológia spojená s holotrópnym dýchaním.
Na svoje prekvapenie som sa s otvorenou nevraživosťou v Kroměřížinestretol. Ak sa aj vyskytol problém, vyplýval skôr z neinformovanosti,ako z nenávisti. Ako vtedy, keď ma spolubývajúci na izbe požiadal, abysom sa pred ním nevyzliekal donaha. Chvalabohu nie len ja, ale ajostatní spolubývajúci sa dobre pobavili a vysvetlili za mňa, žehomosexuálny mladý človek, ktorý nepotrebuje pri prezliekaní skrývaťsvoju nahotu ešte nemusí byť exhib a že je to skôr prejavomzdravia...Spolubývajúci pochopil a je jeden z tých, s ktorými somdodnes v občasnom kontakte.
Trvalo ešte dlho predlho, kým som sa dostal do súčasného psychickéhostavu. Celé roky. Som však nesmierne vďačný za každú prežitú skúsenosť,za každé nakopnutie. Bez nich by som dnes nebol tým, čím som. Dokážembyť vnímavý a pritom už nie som taký zraniteľný, lebo som sa naučilškodlivé impulzy spracovávať inak. Naučil som sa povedať nie vždyvtedy, keď mám pocit, že požiadavky okolia na moju osobu sú pre mňaneadekvátne, či inak neprijateľné. Samozrejme mám čo riešiť, ale ktonemá? A ešte (ale to mu nehovorte, aby nespyšnel...:)) som vďačný zaMedveďa. Veď veľký kus tejto cesty absolvoval spolu somnou. Verne,odovzdane a s veľkým pochopením a toleranciou.
tenjeho
