Medvedia poézia - preklady

Autor: Roman Daniel Baranek | 3.12.2006 o 14:00 | Karma článku: 4,67 | Prečítané:  1492x

Vždy som si to chcel vyskúšať. Lákalo ma to. Preložiť poéziu. Pokúsiť sa vžiť do niekoho celkom iného, do jeho poetiky, do jeho sveta. Zo všetkých cudzích jazykov ovládam jediný - Ruštinu. A napriek "svetlej" minulosti sa mi tento jazyk páči. Zostávalo len vybrať autora a výborný nápad mala Zuzibeth. Vysockij.

Moskva odprevádza Vysockého na poslednej cesteMoskva odprevádza Vysockého na poslednej cestehttp://www.kulichki.com/vv/

 

****

To ľudia len sa sťažujú a stále.
Že spravodlivosť chcú vám povedia.
My prví stáli sme tu v tejto sále
a tí čo prišli po nás už jedia.

Tak vysvetlia im všetkým nech sú ticho.
- Vážení, prosíme len sa netlačte.
Tí, čo tu jedia, tak to sú cudzinci.
No ktože ste to vlastne vy, prepáčte?

To ľudia len sa sťažujú a stále.
Že spravodlivosť chcú vám povedia.
My prví stáli sme tu v tejto sále
a tí čo prišli po nás už jedia

Tak vysvetlia im všetkým nech sú ticho.
- Vážení, prosíme len sa netlačte.
Tí, čo tu jedia, to sú delegáti.
No ktože ste to vlastne vy, prepáčte?


****

Keby som bol celkom slabulinký.
Tak morálne by som stál na výši.
Ženám nezbozkával by som linky.
A alkohol by zo mňa nepríštil.

Keby som bol siláčiskom riadnym.
Tak by som – aj pomyslieť sa bojím.
Tak by som vlahu pil prúdom silným.
No ... a ženy – nič – za tým si stojím.

No a že sám mám rozmery stredné.
Čo už mám robiť a ako mám žiť?
Ja vždy musím pritisnúť sa k žene.
Ja musím alkoholu si vypiť!

 

****

Cestička, cestička – neskončia kroky,
sám nevieš kde tá púť koniec má.
Cestičkou kráčame na všetky strany a roky.
Kde však je cieľ, to nikto nepozná.

Usmej sa aspoň kúsok, pohľadom.
Usmej sa – oproti, za radom.
Prechádzam na červenú – pokuta – no žiadne vedy.
Konečne ty mne povedz – kedy.

Úsmevy, úsmevy – komu ich treba?
Ja viac než kto iný ich čakám.
Mŕtvy, zatvorím, otvorím oči - pre teba
a prechod správny zas znova hľadám.

Usmej sa aspoň kúsok, pohľadom.
Usmej sa – oproti, za radom.
Prechádzam na červenú – pokuta – no žiadne vedy.
Konečne ty mne povedz – kedy.

Kráčam si, kráčam si – kto mi zakáže.
Cestu smú kroky mi spočítať.
Bez prestávky, ísť za tebou cesta prikáže.
Ty zostávaš v krajine neznámej stáť.

Usmej sa aspoň kúsok, pohľadom.
Usmej sa – oproti, za radom.
Prechádzam na červenú – pokuta – no žiadne vedy.
Konečne ty mne povedz – kedy.

 

Ešte drobnosť k fotke. Zo všetkých fotiek čo ich len na nete je, som sa rozhodol vybrať práve túto. Vysockého pohreb v Moskve. Tá fotka hovorí za všetko.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?