Zápisky zmiereného 1

Autor: Roman Daniel Baranek | 17.12.2006 o 14:00 | Karma článku: 7,17 | Prečítané:  2340x

Sedel v autobuse. Rád sa vozieval v autobusoch. Ľudia bývali v autobusoch sami. Pohrúžení do svojich myšlienok a pocitov sa zabúdali kontrolovať. Zabúdali predvádzať obvyklý obraz dokonalých. Zabúdali hrať. Zabúdali sa tváriť. V autobuse iba cestovali, v podstate sa nudili, a tak im myšlienky často utiekli a voľne sa potulovali po ich životoch a spomienkach. Ľudia v autobusoch boli nekonečnou zmesou pocitov, myšlienok, postojov. Tu sa hádali so šéfom, vyznávali lásku neznámej kráske, tu sa celkom oddali snom a túžbam. Netušili akí sú bohatí. Každý bol iný. A nielen to. V každom okamihu sa každý z nich dokázal zmeniť stokrát, tisíckrát.

Práve v autobuse bolo najjednoduchšie sa z nich napiť. Vtedy ich Joshua vypíjal plnými dúškami a živil sa ich strachom, láskou, hnevom, túžbou, nenávisťou... Zabúdali sa chrániť svojimi obvyklými múrmi a Joshua dokázal celkom nekontrolovateľne získavať všetko, čo od nich potreboval.

Joshua ju uvidel už na zastávke. Šedá. Bola ako odistený granát. Zvnútra plná a zvonku celkom nenápadná. Šedivá sukňa, sveter, pančuchy, topánky, okuliare. Všetko šedé. Aj vlasy v rovnom tuhom cope hoci boli čierne, pôsobili šedivo. Stála ešte vonku, keď ju jemne jemnučko ochutnal. Zuzana.

Prinútil oproti sediaceho muža s novinami, aby sa postavil a uvolnil Zuzane miesto. Ten sám nechápal, prečo si odsadol z vyhriatej sedačky, ale nutkanie bolo silnejšie. Nepríjemné, ale silnejšie.

Poslušne si sadla na voľné miesto oproti Joshuovi. Šedú sukňu si popoťahovala cez kolená. Otvorenou dlaňou sa snažila vyrovnať na nej záhyby. Naprávala golier šedivej blúzky. Už na prvý pohľad bola nervózna. Joshua sa pozrel hlbšie. Vedel čo uvidí. Pod šedivým oblečením mala ostro červené spodné prádlo. To jemné, čipkové prádlo bolo jej jediným pokusom o rebéliu. V rukách držala hrubý fotoalbum. Fotografie z oslavy. Zlatá svadba jej rodičov. Už ani na tú oslavu nechcela prísť. Telefonovala s mamou, snažila sa vyvliecť zo stretnutia. Hoci vedela, že sa jej to nemôže podariť.

- Zuzka, ako to myslíš, že nemôžeš prísť. Budú tu všetci aj tvoje sestry s rodinami. Je to absolútne nevyhnutné, aby si prišla. Tvoj otec a ja sme to plánovali už v lete. Nebudeme o tom diskutovať dobre?

Nechápala prečo vždy hovorí “tvoje sestry, tvoj otec a ja.“ Čo nemajú meno? Nestačí povedať príde Táňa a Eva? Otec a ja? Mama bez prestávky pokračovala:

- Zuzka, je objednaný fotograf a veľká hostina. Jednoducho príď. Tvoj otec a ja ťa čakáme.

Vtedy Zuzana pocítila svoju príležitosť:

– Mami, tak zruš toho fotografa, ja vám fotky spravím. Veď som už skoro profík. A bude to zadarmo.

Poznala mamu a nezabudla pritiahnuť návnadu:

- Vieš čo stoja fotky u profesionálneho fotografa? Veď to bude oveľa lacnejšie.

Mama hneď súhlasila a Zuzana bola presvedčená, že mala dobrý nápad. Ako fotografka bude stále tak trochu bokom. Nebude účastník, bude pozorovateľ. A teraz sama sedela v autobuse navlečená podľa predstáv svojej matky. Pozerala na zavretý fotoalbum a pocítila hnev na seba samú:

- Som krava. Teraz majú všetci pokoj a ja musím na ďalšiu návštevu s fotkami. Táňa a Eva sedia doma s manželmi a ja znova do jamy levovej. Krava, mala som radšej vydržať tú oslavu, - na tvári sa jej objavil nebadaný úsmev. - Ale fotky sú výborné. Darmo, som šikovná. Šikovná Zuzka. Nie, ja som šikovná krava. A otec ani nie je doma. Bohvie dokedy tam s ňou budem musieť sedieť a stále znova pozerať na tie blbé fotky. Krava.

Zuzana sa pozrela von oknom a znova sa usmiala.

- Keby som jej ich hodila do schránky a zazvonila zdola. Máš v schránke svoje sprosté fotky, pozeraj si ich s kým chceš. Nazdar!

Nikdy by to nedokázala ten strach je silnejší. Odjakživa sa jej bojí. Svojej despotickej matky. Vždy urobila iba to, čo chcela mama.

Joshua bol nadšený. V priebehu pár minút mal plné telo lásky a smútku, hrdosti a strachu, smiechu a nenávisti. Zuzana bola skvelý úlovok. Krik, ktorý sa zrazu ozval v autobuse bol nepríjemný a neobvykle silný:

- Čo ty, že vieš? Nič nevieš! Nič nevieš, nič nedokážeš! Veď nerobíš nič pre mňa. Tak nerobíš nič. Iba ja viem. Si niktoš!

Zuzana sa preľakla a stiahla sa do seba. Odtrhla prúd tečúci k Joshuovi a ten pocítil jej hnev ako svoj vlastný:

- Kto do pekla...

Nechcel sa predierať plným autobusom. Oprel svoje telo v sedadle tak, aby bolo čo najstabilnejšie a vyzdvihol sa z tela von. Hneď zbadal muža v zadnej časti autobusu. Sedel a kričal. Na neexistujúcom sedadle priamo vedľa neho sedel jeho osobný démon. Muž tvárou otočený k démonovi kričal plný hnevu:

- Načo, načo si! Nič si pre mňa nikdy nespravil! Ty si niktoš! Nikto pre mňa nič nespravil a ja vašu existenciu podmieňujem svojim egom.- otočil sa k cestujúcim. – Všetci ste nanič. Ste nič! Ty si nič!

Démon pokojne sedel a vychutnával príval mužových emócií. Joshua ho v tej chvíli nenávidel rovnako ako muža, ako Zuzaninu matku.

Okolo muža sa utvorilo voľné priestranstvo. Ľudia sa odtlačili s jedinou myšlienkou:

- Blázon. Potreboval by tabletky. Blázon.

Joshua vedel, že tento liekmi pokrivený zostatok človeka je len nepodstatný mravec. Že je obeťou osobného démona. Že nemá skutočný dôvod na pomstu. Ale zvíťazil jeho, Zuzanin hnev.

- Prekazil si mi pitie! - zvreskol na muža. Prstom nakreslil do vzduchu pred mužovou tvárou kruh. Kruh sa začal točiť obrovskou rýchlosťou a zmenil sa na čiernu dieru, z ktorej sa začal k mužovi plaziť had. Čierny had sa pomaly akoby bez záujmu blížil k mužovi, ktorý zrazu celkom stíchol. Fascinovaný pozeral na Joshua aj na hada plaziaceho sa k jeho ústam a zrazu znova zakričal:

- Had je symbolom múdrosti, múdrosti ty blázon!

- Hej, – povedal ticho Joshua priblížiac svojú tvár k mužovej. - Ale tento je jedovatý.

Krik muža sa zmenil na neartikulované besnenie. Rukami sa snažil zbaviť neviditeľného hada a kričal. Strachom sa mu znetvorila tvár zrazu tak podobná tvári jeho démona a padol k zemi v ťažkom záchvate. Démon sa prisal silnejšie, Joshuom vyprovokovaný strach bol úžasnou silou pre jeho čiernu dušu.

Joshua ešte zasyčal na mužovho démona a vrátil sa do tela. Zuzana bola už preč, a tak na najbližšej zastávke vystúpil.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Cynická obluda

V poslednej chvíli

Toto pán Galko s partiou stihli doslova v nadstavenom čase. A od prvého marca nazad do Kauflandu.


Už ste čítali?