Zápisky zmiereného 2

Autor: Roman Daniel Baranek | 31.12.2006 o 14:00 | Karma článku: 5,27 | Prečítané:  1664x

Mal kopu času. Zuzanine emócie mu kolovali v tele. V tele, ktoré našiel v pivnici vysokého domu. Bol tam mladý muž, ktorý sa rozhodol otráviť. Keď do neho Joshua vstúpil, ešte žil. Joshua pocítil prvý a posledný príval strachu a smútku plného lásky. Dojemné, pomyslel si. Pustil mladíkovu dušu na cestu a sám si privlastnil telo.

Nikdy sa nesprával ako osobný démon. Bridilo sa mu, že sa prisali na jediného človeka a neskončili kým chudáka celkom nezničili. Joshua ľudí miloval. Už s posledným výdychom muža, ktorého telo vlastnil pocítil hlbokú tisícročnú lásku k týmto bytostiam. A nedokázal im ubližovať. Pil jemne, hoci plnými dúškami.

Prechádzal sa mestom a sledoval zástupy. Bol sýty a nemalo význam vypíjať kohokoľvek ďalšieho. Napriek tomu si znova sadol na zástavku autobusu. Pozeral na nastupujúcich a vystupujúcich. Čítal si mená. Mená ľudí ho vždy fascinovali. Boli obrazom ktorý zjednodušil človeka na minimum. Ľudia im prikladali veľký význam. Každý miloval alebo nenávidel svoje meno. A pritom nikto z nich netušil, ako sa volá skutočne. Vedeli málo. Cítili všetko. Emócie, ktoré Joshuovi pomáhali prežiť. Práve tie boli ich najväčším pokladom, požehnaním aj prekliatím. Ich nekontrolovateľné emócie.

Na zastávku prišla zvláštna rodina. Jedna žena, dvaja muži, päť detí. Rodina bez domova. Mladá žena bola prekrásna. Voňala mydlom a vodou. Vlasy mala vlhké. V taške niesla mokré, voňavé, čerstvo vypraté šaty a pokojne sa usmievala. Práve teraz sa znova cítila čistá. Až do večera. Po zastávke pobehovalo päť najšpinavších detí aké kedy Joshua videl. Matka o ne neprejavovala nijaký zvláštny záujem. Usmievala sa spokojná so svojou vôňou. Muži sedeli blízko nej s myšlienkami na večerný sex. Deti lízali soľ z obalov slaných čipsov a nerozprávali. Nikto ich nenaučil reč. Ich matka bola nemá, ich otcovia obvykle opití. Deti sa dohovárali neartikulovanými zvukmi. Bezprizorné ako zvieratká vyvrhnuté do prísne organizovaného systému. Jedno dieťa vydalo zhluk neartikulovaných samohlások a ostatné sa divo rozrehotali. Aj muži boli špinaví. V tele im koloval lacný alkohol a radosť:

- Dnes, ešte dnes si zasa užijeme.

Žena im patrila, mladú ju kúpili za ukradnuté zlaté hodinky. Pravidlá boli pevne stanovené a jasné. Ak ju chceli, museli sa každý deň postarať o kúpeľ. Museli vyžobrať či nakradnúť dosť na to, aby jej mohli zaplatiť kúpeľ na hlavnej stanici.

Práve v tejto chvíli sa všetci cítili šťastne. Žena vychutnávala svoju čistú vôňu, muži sa tešili na porciu večerného sexu, deti uspokojila soľ z obalov čipsov.

Joshua si úchytkom všimol, že žena je tehotná, ale fascinovali ho najmä deti. Nemohol z nich piť, boli príliš malé na vypíjanie a mali ešte silnú ochranu. Už teraz však okolo každého dieťaťa poletovali stovky malých, čiernych démonov. Trpezlivo čakali na svoju chvíľu. Čakali kým deti dovŕšia pätnásty rok života, aby sa na nich nenásytne vrhli. Vtedy ich neochráni už nič. Nemajú žiadne pocity čistej lásky, ktoré by znemožnili čiernym démonom zožrať každý kúsok ich úbohých duší. Ich ochrana sa rozplynie a Joshua dobre vedel, ako to dopadne. Obrovský nápor čiernych démonov spôsobí vnútorné zranenia...

Jeden z démonov zbadal Joshuu a zaškrečal na neho.

- Nájdem si ťa od dnes za sto dni. Nájdem si ťa.

Rodina nastúpila do autobusu a Joshua osamel s výstrahou čierneho démona. Vedel, že malý démon mu nemôže ublížiť. Vedel, že tento odkaz mu musel niekto poslať.

- Ešte že tí čierni tupci sú takí teatrálni. Vždy musia použiť vyhrážky. Vždy sa musia predvádzať. Pripravím sa na teba, - pomyslel si Joshua.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Cynická obluda

V poslednej chvíli

Toto pán Galko s partiou stihli doslova v nadstavenom čase. A od prvého marca nazad do Kauflandu.


Už ste čítali?