Zápisky zmiereného 8

Autor: Roman Daniel Baranek | 11.2.2007 o 14:00 | Karma článku: 4,94 | Prečítané:  1486x

Joshua sa vrátil domov rovnako hladný, ako keď odchádzal. Bezcieľne blúdil po byte. Bral do rúk Danielove knihy a albumy fotografií. Zapol televízor a bez záujmu sledoval televízne stanice. Zrazu dostal silný pocit, že je neskoro, že sa musí okamžite pripraviť na súboj. Vyzdvihol sa z tela rýchlo a spočinul v priestore bytu.

- Nie nie. Toto nebude dobré miesto na súboj. Musím vybrať niečo iné. Niečo...

Joshua sa preniesol do rovnej krajiny. Nič len od obzoru po obzor šedý, prázdny priestor. Zvetrané kamene, piesok a prach. Mŕtva planéta.

- Ideálne miesto, - Pomyslel si Joshua. - Skoro ako peklo. Jediné čo je vidieť okolo, je smrť a nikde žiadna nádej. Nič iné iba koniec. Už len čakať a sledovať. Joshua sa zmnožil na štyri krát. Sedel chrbtom k sebe dotýkajúc sa ramenami a sledoval celý horizont. Ktovie ako dlho.

Akosi vedel, že zvolil správnu taktiku. Už pocítil, ako ho protivník jemne vyhľadáva, ako v stvorení našiel jeho vlnenie a stále viac sa približuje. Joshua sa rozostril, aby mu nedal možnosť nájsť presné miesto. Teraz bolo len otázkou šťastia, kde sa démon zhmotní. Či sa nechá pomýliť rozostreným vlnením, alebo nájde presný smer a zasiahne Joshuu už v prvom momente objavenia.

Podarilo sa. Démon sa zjavil temer až na horizonte. Joshua sa okamžite stiahol do svojho priestoru a poslal démonovi výsmech.

- Babrák...babrák.

Démon sa rozzúril a namiesto použitia sily sa rozbehol k Joshuovi.

- Babrák bežec. Beháš ako srnka. - Joshua prihrieval démonovu zlosť. Ten k rýchlemu behu pridal nepríjemný vresk. Jednoduchá zastrašovacia metóda na Joshuu zjavne nezabrala a tak sa démon rozzúril ešte viac. Pred telo vystrel svoje štyri ruky zakončené smrtiacimi klepetami.

Niekoľko metrov od Joshuu sa odrazil do vysokého výskoku. Priamo nad Joshuom začal prudko klesať, svoje klepetá namierené priamo na Joshuove hlavy. Joshua sedel bez pohnutia čakajúc na najlepší okamžik.

- Teraz. - Pomyslel si a zmnožil sa opäť. Na stoosem krát. Zmenil však zároveň polohu a sedel plece pri pleci tvárou do kruhu, sústredene sledujúc jeho stred. Démon si v rovnakej chvíli uvedomil svoju chybu a zavyl.

Joshua stoosemkrát vyslal jednoduchú myšlienku sledujúc presný stred kruhu. Stoosemkrát vyslal nazhromaždenou silou sústrediac sa na to, aby nezasiahol sám seba. Stoosemkrát zasiahol démona presne a sústredene. Účinok bol zničujúci. Démon v jedinej sekunde zmizol. Inplodoval rýchlosťou, ktorá prekvapila aj samotného Joshuu.

Joshua opäť stál jediný na mieste, kde zmizol démon neveriac, že súboj skončil.

- Toto bolo všetko? - zakričal svoju otázku netušiac, či sa pýta hore či dole. - Hej! Toto bolo všetko? Nič viac pre mňa nemáte? Žiadne prekvapenie? Naozaj to smie byť také jednoduché?

Joshua cítil hnev. Súboj na ktorý sa pripravoval týždne, skončil ako detská hra. Sám nemal ani jedinú malú trhlinku.

- Hej... - vlastne ani nevedel prečo cíti ten hnev. Možno preto, že množstvo energie, ktorú nazhromaždil bolo zbytočné. Kto by si to vlastne mal odniesť? - A... a hnevám sa vôbec..

Joshua sa presunul do bytu. Vstúpil do tela. Bola noc. Posadil sa na posteli a cez okno pozoroval hviezdy. Zrazu bol neuveriteľne pokojný.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Cynická obluda

V poslednej chvíli

Toto pán Galko s partiou stihli doslova v nadstavenom čase. A od prvého marca nazad do Kauflandu.


Už ste čítali?