Zápisky zmiereného 10

Autor: Roman Daniel Baranek | 25.2.2007 o 14:00 | Karma článku: 5,76 | Prečítané:  1644x

Posledný diel zápiskov je vlastne čistý plagiát. Nie, niežeby bol snáď odniekiaľ opísaný či skopírovaný. Pokiaľ viem, nestretol som sa s týmto opisom nikde v mne dostupnej literatúre. Plagiátom je preto, že vychádza so zážitku vidiaceho. Jeho videnie sa ku mne dostalo tak, ako sa všetky skutočné videnia dostávajú k ľuďom. Bolo mi prerozprávané. Pátral som po vidiacom deväť dielov, aby som si vyžiadal odobrenie tohto desiateho. Šiel som spätne po niti, po ktorej sa ku mne dostalo toto videnie, no skončil som v začarovanom kruhu. Vidiaci sú často nevidení.

Keď začul zvuk, bol Ján na ceste domov. Ponáhľal sa. Po dlhom dni unavený a otrávený s myšlienkou na horúci kúpeľ a pokoj domova.

Zvuk bol silný. Všetko sa dá vyjadriť týmto jediným slovom a predsa nebolo vyjadrené nič. Zvuk akoby prichádzal zo všetkých strán a zvonku i zvnútra zároveň. Každá čiastočka hmoty sa rozvibrovala súčasne. Akoby sa zvuk nešíril, jednoducho zrazu bol prítomný. Vo všetkom. Neopísateľnou silou. A pritom znel jasne - Trúbka.

Prvý pocit, ktorý zvuk vyvolal bola bolesť. Nekonečná. Neopísateľná začala i skončila v tom istom okamihu a Jána neúprosne vytrhla z jeho tela. Videl svoje telo ležať na zemi a pochopil, že sa volá Joshua. Na viac nemal čas. Nový nápor zvuku ho strhol so sebou a ťahal ho do neznáma. Vnímal, že v tom prúde zvuku sa k nemu pridávajú ďalšie a ďalšie duše. Plynuli.

Zvuk skončil tak odrazu ako začal. V tichu pocítil Joshua úľavu. Stál v radoch miliónov duší. Pláň bez konca a bez začiatku plná duší v tichu okamžiku. Temer všetci už pochopili čo sa deje, napriek tomu sa neodvážili ani pohnúť. V tichu sa ozval jemný šum. Šum motýlích krídiel. Pred každú dušu sa zniesol anjel.

Anjel stál pred Joshuom so sklonenou hlavou. Stál chvíľu ticho bez pohnutia. Potom pomaly zdvihol hlavu, otvoril oči. Joshua sa zahľadel do hlbokej čistoty a lásky. A pocítil vlastnú malosť. Tak hlboko v sebe, v konfrontácii s krásou pocítil vlastnú ohavnosť. Pocítil váhu hrôz, ktoré spôsobil vo všetkých svojich zrodeniach. Kľakol si na kolená a rozplakal sa. Plakal ticho, akoby ani nemal právo svoju bolesť vyjadriť nahlas.

Anjeli zmizli. Všade okolo Joshuu sa rozpútalo peklo. Milióny duší vrhnuté do obrazu vlastnej úbohosti nedokázali uniesť príchod čistoty rovnako ako Joshua. Duše sa pomaly začali posúvať smerom dopredu. Celé zástupy na kolenách s tvárami v prachu. Trhali rukami kusy svojich duší, aby sa zbavili nečistoty. Kvílili a trýznili sa bolesťou, aby odčinili svoje hriechy. Trest. Chceli trest. Túžili po ňom.

Muky ostatných vytrhli Joshuu z jeho vlastných. Postavil sa a začal sa predierať davom. Pocítil strach.

- Grozarri. - Pošepkal a príval strachu sa zväčšil. - Grozarri. Gorzarri! - Kričal a začal bežať. - Grozarri! - pokúsil sa prekričať kvílenie okolo seba.

Našiel ju. Našiel ju hoci to vyzeralo nemožné. Bláznivé. Bola to ona. Kľačala v kruhu s množstvom duší. V strede kruhu kľačal muž a kričal čosi o božom hneve o ohni a o sýre.

- Grozarri. - Joshua ju chytil za ruky a snažil sa jej tvár otočiť k svojej. - To som ja. Našiel som ťa. Aspoň raz som našiel ja teba a teraz už budeme spolu. Pozri sa na mňa Grozarri.

- Nie nepozeraj sa. Som obluda. - Odvracala Grozarri tvár od Joshuu.

- Grozarri. Len poď so mnou, neboj sa. Všetko bude v poriadku. Poď, postarám sa o teba. Za všetky tie zrodenia, keď si ty pomáhala mne. Teraz je rad na mne. Poď, ideme.

Grozarri šla poslušne prikrytá Joshuovymi rukami ako krídlami. Kráčala s ním hodiny k svetlu, ktoré sa črtalo kdesi na nekonečne vzdialenom obzore. Odovzdane. Bez vlastnej vôle.

***

Konečne sa dostali na koniec cesty. Nič. Nikto. Len na pravej strane kotúč svetla na ľavej kotúč tmy. Joshua neváhal a zamieril ku svetlu. Práve vtedy sa mu Grozarri vytrhla a utiekla na okraj kotúča tmy.

- Nie. Ja nie som hodna.

- Stoj! Grozarri. Musíš to pochopiť. Toto nie je nič viac iba posledná skúška. Skúška viery. Grozarri. Veríš, že boh ťa miluje? Veríš, Grozarri.

- Nie som hodna. - Povedala ticho Grozarri. A skočila do tmy.

Joshua bol opäť na kolenách. Nič sa nezmenilo. Veril. Veril, že boh je jeho priateľom, ale necítil sa šťastný. Vkročil do svetla a vniesol do neho hlboký smútok.

***

Konečne sa dostali na koniec cesty. Nič. Nikto. Len na ľavej strane kotúč svetla na pravej kotúč tmy. Joshua neváhal a zamieril ku svetlu. Práve vtedy sa mu Grozarri vytrhla a utiekla na okraj kotúča tmy.

- Nie. Ja nie som hodna.

- Stoj! Grozarri. Musíš to pochopiť. Toto nie je nič viac iba posledná skúška. Skúška viery. Grozarri. Veríš, že Boh ťa miluje? Veríš, Grozarri.

- Nie som hodna. - Povedala ticho Grozarri.

- Stoj! Stoj a ak chceš skoč. Ale aspoň posledný krát sa pozri do mojich očí. Pozri sa Grozarri. Potom skoč. Pozri sa a povedz čo vidíš.

Grozarri pomaly otočila hlavu a pozrela sa na Joshuu.

- Čo vidíš? Povedz!

- Vidím ... lásku. Vidím lásku.

- Áno, Grozarri. To je ono pozeraj sa len do mojich očí. Poď. Poď za mnou.

- Lásku. - Zašepkala Grozarri a priblížila sa ku Joshovi. - Lásku. - Joshua ju jemne chytil za ruku a pomaly pozerajúc do milovaných očí ju pritiahol k sebe. Objali sa.

Joshua a Grozarri boli opäť na kolenách. Nič sa nezmenilo. Ich láska im naplnila srdcia a oni jej uverili. Svetlo ich vtiahlo do seba. Priniesli do neho iba lásku.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?