Medvedia poézia - zase jedna pre neho

Autor: Roman Daniel Baranek | 4.3.2007 o 14:00 | Karma článku: 5,68 | Prečítané:  1635x

Niekedy mám toho priveľa a vtedy je najlepšie záchranné koleso, že mám blízko niekoho, kto mi prináša istotu a pokoj. Nič nenahradí ten pocit, keď viete, že doma niekto čaká.

Omyly.

Občas ma smútok zaleje,
prichádzam o dych o svetlo.
Vzdávam sa zrazu nádeje,
to podobá sa na peklo.

Občas sa hnevom posadnem.
Zabúdam pravdy prastaré.
Keď taký výbuch nezvládnem,
zo seba smútok zostane.

Občas sa na mňa vyrúti
nenávisť skrytá vo vetách.
Zloba a hnus ma prinúti...
Za nimi kráča chudák strach.

Občas sa zmýlim, pochybím
nevlastním krídla anjela
len jednu hlúposť nevlastním.
Ničivú presnosť skalpela.

Sú s tebou zrazu minulosť.
smútok, hnev, hlúposť, nenávisť
Jeden tvoj pohľad stačí mi.
Môžeš už prosím domov prísť?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Cynická obluda

V poslednej chvíli

Toto pán Galko s partiou stihli doslova v nadstavenom čase. A od prvého marca nazad do Kauflandu.


Už ste čítali?