Medvedia poézia - Len tak

Autor: Roman Daniel Baranek | 1.4.2007 o 14:00 | Karma článku: 5,46 | Prečítané:  1710x

Nedeľná chvíľka poézie, len tak zľahka nahodená. Jeden z mojich učiteľov hovorieval. - Hromadná jízdenka do nebe neexistuje. Do nebe musí každý najít cestu sám. A pěšky. Že načo to sem píšem. No len tak.

****

Opretý len tak o vzduch,
z myšlienok vlastných rozruch.
Čo hľadám, nájdem v sebe.
Čo nemám, vezmem tebe.

Poslaný na svet hľadať,
bojím sa keď mám padať.
Sám padať z veľkej výšky.
Strácam odvahy zvyšky.

Len zavriem oči skočím,
všetko raz predsa skončí.
Netreba strácať nádej,
že čo mám nájsť to nájdem.

Teraz som dolu žijem,
jem, spím, milujem, pijem...
V myšlienkach jasný prielom,
že cesta je tým cieľom

Vrátim sa raz to verím.
Zaplátam v sebe diery,
pochopím staré pravdy.
Však nezostanem navždy.

Raz znova skočím dole,
aj keď to bude bolieť.
Všetkú tú bolesť zdravím.
Mňa žiť tu život baví.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?