Som chlap odvedľa. Zoznam autorových rubrík: Zápisky medveďa, Skromní služobníci kníh, Varíme s medveďom, Medveď mudruje, Kapitolky z tanca a baletu, Neďeľná chvíľka poézie, Poviedka na Nedeľu, Súkromné, Nezaradené
Najprv ma naštartoval tento Róbertov článok. Chcel som to tam pichnúť do diskusie tak ako napríklad Gabina. Lenže potom som sa rozkecal... Vlastne rozpísal a povedal som si, že toto vydá aj na článok. Niektoré otázky mi dali poriadne zabrať a niektoré odpovede mi boli jasné skôr, ako som vôbec začal písať. Jednoducho sa mi objavili v okamihu pred očami.
Do šľaka, on prišiel. Prišiel tak náhle, že napriek môjmu, aspoň si myslím, zdravému rozumu a posudzovaniu seba samého, som si vôbec neuvedomoval, ako dlho už klope na dvere môjho tela i ducha. Ako sa pomaly vkráda do môjho vedomia ale aj svedomia. “No čo už, tak vitaj, keď už si prišiel, milý stredný vek.“
Je jedno, kde to bolo a ako sa to tam volalo. Kadiaľ sa tam ide. Koľko to má obyvateľov. To všetko nie je podstatné. Podstatné je, že keď som odtiaľ odchádzal, musel som sám seba presvedčiť, že to nie je skutočná a všadeprítomná realita, že toto miesto je výnimkou. Nejakým zvláštnym spôsobom vybočuje z priemeru tejto krajiny a nie je jej obrazom. Teraz som o tom presvedčený a verím, že to, čo som pred nedávnom videl, je len zhoda nevhodných zoskupení, ktoré sa nikde inde neopakujú. Verím tomu. Videl som svet rozdelený na konce.
Prikvačila ma neprofesionalita. Nejako sa na mňa v poslednej dobe sype zdola, zhora. Je to hrozné poznanie, keď vidíte, že tie obrovské firmy, čo vrážajú státisíce do reklamy, nevedia ani správne zaškoliť zamestnancov. Keď vám človek, ktorého pre vás druhá strana určila za partnera na jednanie, rozpráva samé nezmysly, skresľuje informácie a v tých krajných prípadoch dokonca nekomunikuje. Niekoľkokrát písomne opakovaná objednávka, odvolávajúca sa na prechádzajúce ústne dohovory a dokonca namiesto dohodnutého rabatu prirážka. Mám pocit, že Salieri na konci Formanovho Amadea to vyhral. Pozdravujem ťa, priemernosť.
Je to tak, ako v článku o zamilovávaní sa. Keď sme so spolužiačkou spoločne milovali jednu knihu. Niekedy je tá láska taká prudká a príde tak nečakane, až ma to prekvapí. Ako včera. Bežný večer pred telkou sa stal sviatkom. Všetko hralo proti. Termín, ktorý je všeobecne spojený s daňami, ukončenie jedného z najväčších projektov vo firme, zima, ktorá nečakane prišla po prvom jarnom dni, všetko hralo proti. Ale stalo sa to a mne sa podarilo opäť vidieť dielo, ktoré ma hlboko zasiahlo a herečku, ktorá bude dlho kraľovať môjmu top rebríčku.
Vážený pán Baránek. Ďakujeme Vám za upozornenie na problémy s ktorými sa stretávate v našej predajni na Račianskej ulici v Bratislave. Aj takéto odozvy nám pomáhajú vylepšovať naše služby zákazníkom a poskytovať maximum. Slušné správanie a úcta k zákazníkom je jeden z najdôležitejších pilierov našej spoločnosti. Na základe Vášho podnetu sme záležitosť z 11.2.2008 hĺbkovo vyšetrili a urobili patričné opatrenia. Dúfame, že s týmto problémom sa u nás už nestretnete a v prípade vyskytnutia sa iných nedostatkov nás prosím informujte. S pozdravom Lidl Slovenská republika v.o.s. Veľkosklad potravín Púchovská 12 914 41 Nemšová tel. 032 65 44 102 fax.032 65 44 111 e-mail sek005@lidl.sk
Vážená spoločnosť Lidl Slovensko Siet Vašich nákupných centier bola donedávna predmetom chvály našich člankov na blogu SME. Sme dvojica autorov, ktorí sa do povedomia našich čitateľov dostali hlavne tvorbou a prezentáciou receptov na blogu SME. V mnohých našich receptoch a v diskusiách k nim sme neváhali odprezentovať kvalitu a cenovú dostupnosť Vašej najmä zeleninovej ponuky. Vaša spoločnosť bola (a stále je..) pre nás top predajca lacnej a kvalitnej zeleniny a mliečnych výrobkov na slovenskom trhu.
Ešte na škole sme s kamarátkou Bac* mali takú vynikajúcu filozofiu. Také osobné motto. Spoločné. Každý deň sa treba aspoň raz zamilovať. Nie, nie! Nepredstavujte si žiadne nemorálnosti. Objektom nášho zamilovania sa mohlo byť pokojne aj v plechovom hrnčeku dobre vymiešané žĺtko s práškovým cukrom a kakaom. Veľmi striktne sme túto teóriu dodržiavali a zamilovávali sme si zmrzlinové poháre s ananasom a so šampanským, filmové novinky v klube Mladosť, alebo... no jednoducho hocičo. Mali sme veľmi podobný vkus a vždy sme sa zhodli na tom, čo (kto) je práve hoden nášho hlbokého citu.
Každý rok to vnímam intenzívnejšie. Každý rok to cítim vo vzduchu silnejšie. Atmosféra okolo mňa sa stáva hustejšou. Keď vyjdem von a prechádzam po ulici, ale vlastne aj keď sedím doma a píšem tento článok, cítim v srdci nehu, cítim dojatie a nesmierny vnútorný pokoj.
Spomienka nedávna: Ktorýsi pondelok ráno. Vstávam do práce. Nechce sa mi. Bojujem s pondelňajšou depkou. Spomeniem si, že v robote mám pripravenú kopu kníh. Robili sme vyraďovanie poškodených reklamovaných titulov, a tak som si mohol nabrať. Celkom sa teším, lebo sa mi podarilo pár pekných úlovkov. Beriem svoju starú cestovnú tašku a ponáhľam sa na vlak z Devínskej na hlavnú stanicu.
Tak sa mi podarilo nájsť si novú prácu. Dozrievalo to dosť dlho a ani to hľadanie nebolo celkom bez problémov. Ale stále som si hovoril: - Medveď veď ty si sakra v svojej profesii odborník jak šlak. Máš viac ako desať rokov praxe a na poslednom mieste sa tvojími zásahmi zvýšila produktivita práce o viac ako 1000 percent. No vážne je to tak. 1000 percent. Keby mi to niekto poveda,l tak neuverím, ale čísla nepustia. Môžem sa pokojne a bez preháňania vyhlásiť za profíka a odborníka. Takže nájsť adekvátnu prácu by snáď nemal byť až taký problém.
Tak sme sa práve dozvedeli novinku v relácii Na telo. Jej autor p. Čarnogurský na to prišiel. Zistil, že pán Gabura má morálne právo vyjadrovať sa k životu homosexuálnych občanov urážlivo a dehonestujúco. Prečo? Lebo je to teológia a navyše má pán Gabura deväť detí z ktorých každé bude (samozrejme okľukou cez štátny rozpočet) prispievať na dôchodok homosexuálnym občanom či predstaviteľom Inakosti. Mne neostáva len dodať asi toľko. Ja tiež zarábam a odvádzam dane. Tak ako drvivá väčšina homosexuálnych občanov. Nikdy, ale skutočne nikdy ma nenapadlo uvažovať o tom, koľkým predstaviteľom KDH, ich rodičom a deťom prispievam na dôchodky či vzdelanie. Až vyjadrenie Jána Čarnogurského ma postavilo pred túto úvahu. Ale hneď vzápätí som ju odohnal ako dobiedzajúcu muchu. Som predsa milujúci a tolerantný človek. tenjeho
Film Angus 1995: Čo sa stane so subjektom, ktorý je súčasťou celku a významne sa od celku odlišuje? Celok ho s veľkou pravdepodobnosťou pohltí. Ak však má ten subjekt dostatok energie, vytrvalosti, odvahy a dostatok sily čeliť celku, energia celku sa časom vyčerpá. A na začiatku odlišný subjekt, stáva sa súčasťou celku. NORMÁLNOSŤ NEJESTVUJE. tenjeho
Milujem filmy a milujem niektoré scény v tých filmoch. Zasahujú ma a dokážem si ich vybaviť celkom detailne. Aj tú scénu z konca filmu 1492 - dobytie raja, kde sa Columbusov syn snaží zapísať niečo z jedinečných zážitkov svojho otca. Gérard Depardieu povie len - I remember... Jeho syn tie slová zapíše. Otec je ale ticho. Kamera s vráti k Depardieuovmu detailu a divák má možnosť vidieť jeho oči. V nich celý ten neopakovateľný nádherný a strašidelný príbeh. Všetko je v tých očiach. Ale nie je nikto kto by to dokázal zapísať. Dnes tu sedím sám. Partner má chorú mamu. Treba sa postarať. Koniec koncov, tak to má byť. Sedím a spomínam - I remember... ako dobre by mi padlo keby sa to pokúsil napísať niekto iný...
Je 21.3.1993. Veľmi presne pamätám tento deň. V reštaurácii Bellevue, čo je pomerne honosný názov pre priestorovo veľký, ale inak skutočný pajzel, sa koná druhý ročník misáka, t.j. najkrajšieho gay chlapca. Akciu organizuje Ganymedes , Hnutie za rovnoprávnosť homosexuálnych občanov v SR.
Rád sa stretávam s ľuďmi. Také celkom obyčajné stretnutia s rozhovormi, kde jeden druhému vidí do očí a nemusí sa namáhať predstavivosťou, ako asi vyzerá spolubesedník. Niekedy len počúvam. Inokedy sa mi huba nezastaví. Je pre mňa prijemné byť s ľuďmi. A občas, pri rozhovoroch sa stane zvláštna vec. Pocítim srdce a človečinu a to je na stretnutiach to úplne najkrajšie. Cítim blízkosť človeka, ktorý sa neschováva za názory a frázy, ale prináša seba.
Nie, naozaj ich nemám rád. Z našej maminy si robievam srandu, že tie telenovely pozerá a občas jej aj tak trochu akože nedávam. No Cheri! Zase pozeráš tie somariny? Veď až sem cez telefón počujem, ako Miguella alebo Fernando nariekajú, jasné že to kukáš. Nikdy som vlastne nevysvetlil, prečo ich nemám rád. Čo mi na nich vadí.
Niekedy sa v noci zobudím. Nič mimoriadne ani strašidelné. Jednoducho otvorím oči a som hore. Tak celkom úplne hore a bdelý. Ja spím rád a tak, keď sa mi to stalo prvý krát, dosť ma to rozhodilo. Čo mám čo otvárať oči takto uprostred noci. Mám spať. Aj teraz sa často ešte snažím, držať chvíľu oči zatvorené, ale dobre viem, že to znova urobím...
Nemôžem za to. Stáva sa mi to pravidelne. Každý rok už tak okolo desiateho v decembri ma to z ničoho nič prepadne a drží ma to fest. A priznávam sa dobrovoľne, že sa na to aj teším. Takže vlastne žiadny stres. Každý rok okolo desiateho v decembri ma prepadnú - Vianoce, a zašibe mi.
Zima roku 2003. Sedím asi s dvadsiatimi ženami na tarotovom seminári v Martine. Seminár vedie môj Medveď. Dámy sú skvelé seminaristky. Pozorné a nesmierne vnímavé. Ach, keby sa tak Medveďovi dostala čo len jedna desatina pozornosti tu v Bratislave na podobných akciách, možno by mohol v organizovaní tarotových kurzov pokračovať do dnešných dní. Ale samozrejme nie o tomto som chcel. Už vtedy ma zaujal Medveďov výklad tarotovej karty Diabol.
