reklama
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Roman Daniel Baranek

Roman Daniel Baranek

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  661
  •  | 
  • Páči sa:  693x
reklama

Poviedka na Nedeľu

Cesta 7

Roman Daniel Baranek

Cesta 7

Smutná a ponurá je izbička. Akoby sa svetlo zdráhalo preniknúť do miestnosti, keď nedokázalo preniknúť do myšlienok starého Olafa. Smutná a ponurá noc sa strieda so smutným a ponurým dňom. Starý Olaf si nevšimol príchod Narny, Rachel a svojho syna. Nevšíma si nikoho a nič. Sedí schúlený na posteli, opierajúc sa o stenu a hladiac bez výrazu do prázdna.

  • 3. jún 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 640x
  • 12
Cesta 6

Roman Daniel Baranek

Cesta 6

Rachel sa v očiach objavili dve iskričky. Boli to presne tie isté iskričky, ktoré v jej očiach vídala Narna už v časoch, keď svorne dreli školské lavice. Keď Rachel prechádzala s Narnou po ich starom dome, u oboch žien ožívali staré zážitky a spoločné dobrodružstvá pred dávnymi časmi. Obe ich srdcia vzápätí zaliala vlna detského porozumenia a sympatie, ako keby neprešlo takmer štyridsať rokov.

  • 27. máj 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 732x
  • 4
Cesta 5

Roman Daniel Baranek

Cesta 5

Je tichá noc. Narna leží v posteli a premýšľa o tom, čo jej dnes povedala mama Gerda. Neprenášať utrpenie iných na seba. To veru nie je len tak. Každý čo aj úplne cudzí osud ma ihneď dojme. A ja sa potom cítim ako spútaná svojimi emóciami. Potácam sa medzi zdravým rozumom, ktorý mi našepkáva, aby som sa na všetko dívala ako na dej na filmovom plátne a súcitom s bolesťou, ktoré sa mi zavrtávajú do vnútra. Narna si zároveň spomenie, aké to bolo, keď videla po prvýkrát.

  • 13. máj 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 594x
  • 18
Cesta 4

Roman Daniel Baranek

Cesta 4

Tri verné družky z Všehomíra sa vybrali za Hanikom. Prešli jednotlivými úrovňami až na celkom najnižšiu. Za ňou je už len ten náš hmotný často krát boľavý a smutný život. Život v ktorom sa striedajú nádeje s dezilúziou, dvihnutia s pádmi, radosti so smútkom... Vitaj Gudrun, drahá moja, Hanikom prebehla vlna radosti. To som naozaj rád, že ťa tu vidím.

  • 6. máj 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 583x
  • 15
Cesta 3

Roman Daniel Baranek

Cesta 3

Štyridsať rokov. Koľko je to štyridsať rokov? Málo. Málo na prežitie jedného života. Smiešne málo vo vzťahu k vesmíru. Smiešne málo vo vzťahu k Všehomíru... Veľa. Veľa na prežívanie bolesti. Nesmierne veľa, keď nás niečo trápi. Nesmierne veľa, keď je každý deň plný smútku a obáv...

  • 29. apr 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 628x
  • 10
reklama
Cesta 2

Roman Daniel Baranek

Cesta 2

Ruka starého Olafa podopierajúca paličku sa jemne trasie. Zastretým pohľadom sleduje rakvu, obloženú kvetmi uprostred ponurej márnice. „Ach, drahá moja, ako mi len chýbaš. Ledva si vydýchla a už teraz mi chýbaš. Nikdy som ti nepovedal, aká si pre mňa dôležitá. Ako veľmi ťa ľúbim...“

  • 15. apr 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 666x
  • 12
Cesta

Roman Daniel Baranek

Cesta

Starobylý matný nábytok sa stráca v prítmí izby. Uprostred stojí posteľ, na ktorej leží útla takmer priesvitná postava. Len o málo plnšia postava starého muža sedí na stoličke vedľa postele a opiera sa o palicu. „Gudrun, počuješ ma?“, volá tichým roztraseným hlasom na ležiacu starenku Olaf. Starenka však tvrdo spí. Trhane dýchajúc občas mykne rukou, občas sa jej dych preruší a starý Olaf vtedy priloží ucho k vychudnutému hrudníku a načúva.

  • 1. apr 2007
  • Páči sa: 1x
  • Prečítané: 1 735x
  • 30
Petrova cesta

Roman Daniel Baranek

Petrova cesta

Keď Petra zobudil budík, strhol sa. Nemal rád zvuk budíka. Nemal rád, keď sa musel budiť jeho nepríjemným zvukom. Posadil sa na posteli. Skoro vzápätí vystriedala jeho zlú náladu eufória. Zaliala ho radosť pri myšlienke na to, čo ho dnes čaká.

  • 18. mar 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 625x
  • 16
Zápisky zmiereného 10

Roman Daniel Baranek

Zápisky zmiereného 10

Posledný diel zápiskov je vlastne čistý plagiát. Nie, niežeby bol snáď odniekiaľ opísaný či skopírovaný. Pokiaľ viem, nestretol som sa s týmto opisom nikde v mne dostupnej literatúre. Plagiátom je preto, že vychádza so zážitku vidiaceho. Jeho videnie sa ku mne dostalo tak, ako sa všetky skutočné videnia dostávajú k ľuďom. Bolo mi prerozprávané. Pátral som po vidiacom deväť dielov, aby som si vyžiadal odobrenie tohto desiateho. Šiel som spätne po niti, po ktorej sa ku mne dostalo toto videnie, no skončil som v začarovanom kruhu. Vidiaci sú často nevidení.

  • 25. feb 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 651x
  • 13
Zápisky zmiereného 9

Roman Daniel Baranek

Zápisky zmiereného 9

Joshua sledoval nebo plné hviezd. Stále zvláštne pokojný. Vyrovnaný, tichý. Aj jeho nezmyselný hnev sa stratil. Len ticho noci a jeho vlastný dych. Dvere na chodbe sa rozleteli s hlasným rachotom. Joshua zmrzol. Nedokázal sa ani pohnúť. Dokonca neurobil ani tú základnú vec, aby sa vyzdvihol z tela. Pomaly otáčal hlavu smerom k prichádzajúcemu zvuku. Každá sekunda sa zdala byť nekonečnou.

  • 18. feb 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 530x
  • 9
reklama
Zápisky zmiereného 8

Roman Daniel Baranek

Zápisky zmiereného 8

Joshua sa vrátil domov rovnako hladný, ako keď odchádzal. Bezcieľne blúdil po byte. Bral do rúk Danielove knihy a albumy fotografií. Zapol televízor a bez záujmu sledoval televízne stanice. Zrazu dostal silný pocit, že je neskoro, že sa musí okamžite pripraviť na súboj. Vyzdvihol sa z tela rýchlo a spočinul v priestore bytu.

  • 11. feb 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 493x
  • 19
Zápisky zmiereného 7

Roman Daniel Baranek

Zápisky zmiereného 7

Joshua ani nevedel, ako vystúpil z autobusu. Spamätal sa, až keď stál pred vchodom do domu a z vrecka automaticky vyberal kľúče. Dostať sa do Danielovho bytu bola už hračka. Keby nič iné, mohol použiť svoj jemný čuch na zvyškové emócie a nájsť miesto, v ktorom Daniel žil. Vošiel do bytu a pocit domova, aký nikdy doteraz nezažil, mu znova zovrel hrdlo.

  • 4. feb 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 590x
  • 6
Zápisky zmiereného 6

Roman Daniel Baranek

Zápisky zmiereného 6

Hlavne to nesiliť. Násilný postup by spomienky len vystrašil. Najlepšie je hneď na začiatku nechať telo, aby si spomenulo samo. Na obvyklé pohyby, na obvyklé miesta, smery. Joshua sa vo svojom novom tele správal ako pútnik v chráme. Ticho sa v ňom rozkladal a snažil načúvať jeho potrebám.

  • 28. jan 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 612x
  • 23
Zápisky zmiereného 5

Roman Daniel Baranek

Zápisky zmiereného 5

Joshua chcel sám a zároveň medzi ľuďmi vychutnávať najčistejšie emócie, aké kedy pocítil. Z diaľky začul hukot vlaku a rozhodol sa okamžite. Našiel stanicu a nastúpil na prvý vlak, ktorý prišiel. Celý deň sa vozil. Vystupoval a znovu nastupoval. Neznámym smerom v neznámych vlakoch, s neznámymi ľuďmi. Cestoval až do noci.

  • 21. jan 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 662x
  • 25
Zápisky zmiereného 4

Roman Daniel Baranek

Zápisky zmiereného 4

Prvé čo našiel, bola malá cukráreň. Prázdna, celkom bez hostí, no s veľkým pultom plným zmrzliny. Unudená predavačka odložila farebný časopis. A vybrala sa za zmrzlinový pult.

  • 14. jan 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 783x
  • 27
reklama
Zápisky zmiereného 3

Roman Daniel Baranek

Zápisky zmiereného 3

Démoni. Čierni, osobní, našepkávači, ničitelia... Bola ich celá zložitá hierarchia, obývali spodné sféry stvorenia a všetci sa živili emóciami. Našli si čierne diery v ľudských srdciach a pomaly cez ne ľudí vypíjali.

  • 7. jan 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 591x
  • 21
Zápisky zmiereného 2

Roman Daniel Baranek

Zápisky zmiereného 2

Mal kopu času. Zuzanine emócie mu kolovali v tele. V tele, ktoré našiel v pivnici vysokého domu. Bol tam mladý muž, ktorý sa rozhodol otráviť. Keď do neho Joshua vstúpil, ešte žil. Joshua pocítil prvý a posledný príval strachu a smútku plného lásky. Dojemné, pomyslel si. Pustil mladíkovu dušu na cestu a sám si privlastnil telo.

  • 31. dec 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 672x
  • 17
Zápisky zmiereného 1

Roman Daniel Baranek

Zápisky zmiereného 1

Sedel v autobuse. Rád sa vozieval v autobusoch. Ľudia bývali v autobusoch sami. Pohrúžení do svojich myšlienok a pocitov sa zabúdali kontrolovať. Zabúdali predvádzať obvyklý obraz dokonalých. Zabúdali hrať. Zabúdali sa tváriť. V autobuse iba cestovali, v podstate sa nudili, a tak im myšlienky často utiekli a voľne sa potulovali po ich životoch a spomienkach. Ľudia v autobusoch boli nekonečnou zmesou pocitov, myšlienok, postojov. Tu sa hádali so šéfom, vyznávali lásku neznámej kráske, tu sa celkom oddali snom a túžbam. Netušili akí sú bohatí. Každý bol iný. A nielen to. V každom okamihu sa každý z nich dokázal zmeniť stokrát, tisíckrát.

  • 17. dec 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 358x
  • 25
reklama
SkryťZatvoriť reklamu